Mám chuť diskutovať, no nemám síl.
Mám chuť... mám.
Nemám čas, energiu, pozornosť.
Mám chuť sa pritúliť a zaspať.
Silno stisnúť, povoliť a chrápať v objatí.
Samota ma ubíja, nie vždy, len teraz.
Teraz je ten deň, keď by mal byť čas, čas pre seba, pre nás, no niet nás...
Som len ja.
No svetské povinnosti ma ubili a pokoj tu hľadám, lebo Pokhoii je ďaleko.
Nie intimita, ale objatie, obyčajné, NAŠE,
to potrebujem.
Dušu blízku, hoc ma minie, pozdraví.
Lúč svetla, trocha tepla, slovo... úsmev.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár