Odisli. Na ulici zostal iba pokoj, ticho a vecerny vanok. Bolo uz dost neskoro, ale stale velmi teplo. Jean-Luca sa prvykrat od prichodu opatrne pohol. Otvoril dvere na aute a nehlucne ich za sebou zavrel. Ked prisiel k vile, zdala sa neporusena. Zamok bol zavrety a nic nenasvedcovalo tomu, ze sa tu par minut dozadu nieco intenzivne hladalo. Po tomto zisteni sa chlapec vratil naspat do auta. Zapol motor a prisiel az ku garazi. Otvoril garazove dvere, zaparkoval auto a vypol motor. Klucku z vonkajsej strany este pretrel handrou, aby to vyzeralo, ze auto bolo cely den v garazi a jeho vylet do centra mesta sa nikdy nekonal. V dome odlozil naradie, zamkol za sebou dvere a pobral sa domov.
Doma ho uz cakala netrpezliva Lina:"Jean-Luca, vecera ti uz davno vychladla, cakam na teba 2 hodiny a ty sa tvaris, ze sa nic nedeje! Kde si bol? Toto mi nerob!""Mamma, dobre vies ze som bol v praci. Prepac, inak to dnes neslo.""Len aby sa to neopakovalo chlapce! Len aby sa to znova neopakovalo!""Ked mam vela prace, naozaj s tym nemozem vela urobit. Ako dnes.""Cize sa to bude opakovat?? Spravaj sa slusne! Keby tu bol tvoj otec, to by bol vyprask!""Mozme to vyriesit niekedy inokedy? Prave som sa chystal pustit do mojej chladnej vecere""Co som komu urobila ze sa moje deti tak spravaju! Idem spat a este sa o tom budeme rozpravat!""Dobru noc mamma""Dobru noc a chod skoro spat, ved zajtra skoro vstavas".
Chladne cestoviny s chladnou omackou boli presne tou bodkou vecera, aku si tento prelomovy den zasluzil. Jean-Luca zaspaval s zmiesanymi pocitmi. Na jednej strane bol rad, ze vykonal vsetko, co si don prial, na druhej strane si uvedomoval, ze Line to povedat nemoze a ze sa jeho vztah k nej bude zhorsovat tym viac, cim viac bude pre dona vykonavat tieto "sluzbicky".
Rano prislo velmi rychlo. Ranne svetlo zasvietilo na vsetky zasite ulicky Bronxu a taktiet Jean-Lucovi do okna. Bleskovo vstal, obliekol sa, umyl sa a ponahlal sa do vily, ktora bola vzdialena asi 15 minut chodze. Prisiel presne ako vzdy. Stryko mu vzdy hovorieval, ze presnost je vysada kralov a on sa tejto rady aj poctivo drzal. Uz v spravcovskej uniforme privital dona, ked okolo desiatej vosiel do vily s rozculenym vyrazom na tvari."Jean-Luca, stretneme sa v pracovni o 15 minut. Je to dolezite!""Samozrejme pane" odvetil. Jean-Luca dostal strach. Urobil nieco zle? Stalo sa nieco? Co sa bude diat? So strachom a gucou v krku o 15 minut vstupil do pracovne."Stalo sa nieco?" vydralo sa z neho. Az sa sam prekvapil, ked si uvedomil, co povedal."Nesuvisi to priamo s tebou. Bud pokojny. Ako to dopadlo vcera?""Vsetko islo hladko, len ked som prisiel do domu tak sa tu motalo asi 10 ludi""To naozaj?!?!? A co si urobil? Spoznal si niekoho?""Cakal som kym odidu. Potom som zistil ze sa iba motali po dvore a nieco hladali. Nic nezmizlo a dvere boli zamknute""Dobre si urobil. Velmi dobre. Tito ludia sa volaju Gianucciovci. Podla mena cloveka, ktory ich riadi. Mozno si ho videl, vyzera ako ich hlava. Sliedia po domoch a hladaju hocico, co by mohli nahlasit policii. Hocijake porusenie zakona. Som rad, ze odisli s prazdnymi rukami. Ale musime si na nich davat pozor. Su horsi ako vsetky policajne hliadky dokopy. A vacsinou vyzeraju nenapadne. Myslim ze sa s nimi budem musiet coskoro stretnut, nemozeme zit v strachu ze nieco najdu. Hovorit ti vcera nieco Tony v meste?""Ah, ano, ze zasielka pride do doku v sobotu v cas ako obycajne""Dobre, Jean-Luca, na sobotu si nerob ine plany, vecer po teba pridem""Nemam ziadne ine plany, dohodnute""Som rad, ze sa na teba mozem spolahnut. A teraz uz naspat do prace".
Den ubehol ako voda. Vecer este prisiel stryko Vito na navstevu k Line. "Ako sa ti dari v praci Jean-Luca?""Dakujem za opytanie stryko, velmi dobre""Pocul som na teba same chvaly od dona, to sa mi paci". Do rozhovoru vstupila Lina:"Vies kedy prisiel domov vcera? Takto neskoro chodievat domov nebude!""Ale Lina, neber to tak, chlapec je sikovny tak ma vela prace, co je na tom?""Ale aby prisiel domov po 10tej? To je normalne podla teba?""Ked mam vela prace, tiez som v praci dlho. Lebo sa snazim pracovat zodpovedne. Je len dobre, ze mu don doveruje""Ale aj tak sa mi to nepaci! Zmenme radsej temu". Vito si zavolal Jean-Lucu von, ked isiel fajcit. "Chlapce, davaj si pozor co a komu hovoris o tvojej praci. Je to velmi dolezite. Strata donovej dovery moze v istych pripadoch znamenat aj stratu zivota. Nechcem ta strasit, viem ze si rozumny, ale pred mamou ani muk""Budem na to pamatat stryko""Co robis v nedelu po kostole? Nepojdeme niekam?""A kam?""Hocikam, iba tak do parku napriklad. Poviem o tom este Line, viem ze nebude nadsena, ale snad to prijme""Dobre teda""Don mi este hovoril ze si jazdil na aute. Som rad ze si taky ucenlivy a ze ti ta jedna hodina jazdenia so mnou pomohla. Len tak dalej"
Prisla sobota. Den ako kazdy iny, akurat ze sa nemusi ist do prace. Cas na upratovanie, rozhovory, dobre jedlo a zabavu. Lina sa uz od rana zvrtala striedavo v kuchyni a v celom byte, kde zaroven varila a upratovala. Esteze mali taky maly byt. Mladsi brat Vito bol von s ostatnymi detmi na ulici, Jean-Luca doma pomahal a popritom cital knihu. "Chlapce, co robis vecer? Teta Maria pride na navstevu...""Mamma, uz som slubil donovi, ze mu s niecim poobede pomozem. Ma pre mna prist sem. Prepac, ale dohodli sme sa v piatok""Toto mi nerob! Co poviem Marii?!""Prepac mamma ale ja som sa uz s donom dohodol a neda sa to zmenit""No dobre teda, len nech to nie je pravidlom!" Jean Luca bol az sam prekvapeny, ako hladko mu to preslo. Slova Vita vcera vecer asi zaposobili. Lina si mozno uvedomila, ze praca chlapca bavi a preto pracuje aj viac, ako by musel a mozno aj preto sa na to uz nepozera tak kriticky. Po typicky sicilskom obede so styrmi chodmi nasledovala prava sicilska siesta. Tieto zvyky ich uz odjakziva drzali aspon myslou blizko domova. Aj ked vedeli, ze domov tak skoro neuvidia. So hrdostou na domovinu a tradicne zvyky sa ludia na Sicilii rodia. A tak to bolo aj v pripade tejto rodiny.
Don prisiel po Jean-Lucu okolo pol 5tej. Jeho nove auto vzbudilo na ulici tejto stvrte velku pozornost. Ludia sledovali este s vacsim prekvapenim, ako ich mlady sused nastupuje do auta. Zmes strachu, respektu a zvedavosti sa niesla celou ulicou...
POKRACOVANIE NABUDUCE...
20.02.2010EQ
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
temperancecullen
20. 2.febuára 2010 18:59
Už som myslela, že sa ani nedočkám.....
Napíš svoj komentár