Viac ich aj tak netreba
Verila som snom a...
Potkla sa len o seba
Nebudem už dúfať
Že môžem ľudí zmeniť
Povedať že bolia
Že trpíme len pre nich
Podaj späť kus mňa
Darček k toľkým rokom
Moju snahu vráť
Môžeš celú bez úrokov
Kľudne...
A tak odkladám si smiech
Na dobu neurčitú
Vryjem si do duše mrznúci dážď
A počkám na to...
Až Boh vráti mi sny zas
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
matys
3. 1.januára 2009 20:13
krásne,naozaj pekné... cítil som že vznikne tvoja nová báseň a nemýlil som sa... moja neomylná intuícia nesklamala
Napíš svoj komentár