„Oni… ja, asi s nimi budem spievať a hrať… ešte neviem, či ma nevyhodia. A či vôbec chcem. Mám z toho čudný pocit.“
„Sestrička, neváhaj ani chvíľu. To je perfektná príležitosť vypadnúť z tejto cvokárne!“
Musím sa priznať, že jeho reakcia ma dosť prekvapila. Čakala som skôr poučovanie, odhováranie a podobné drísty.
„To myslíš vážne? A čo asi poviem našim, kde som každý piatok? Na doučku z matiky?“
„Perfektný plán, vypadneš a ešte aj dostaneš prachy! Si hlavička. Okej, tak sa maj, idem za Deniskou. A vyber si už tie strojčeky, vyzeráš ako Fiona.“
„Prosím? Aká Fiona? Héj!“
Neskoro. Hlučne utiekol z domu.
A to má dvadsať.
Ale povedať našim, že potrebujem prachy na doučko z matiky… to by som zabila dve blchy (muchy) jednou ranou. To by šlo… zbavila by som sa revízorov. Ale má to háčik – z ďalšej písomky už nesmiem dostať guľu. Sakra.
Potichu som zliezla dole po schodoch. Musím vychytiť vhodnú chvíľu, keď budú na seba naraz naštvaní a doma. Otec sedí pred telkou a číta noviny. Mama trieska v kuchyni s hrncami.
Môj plán je takýto: najskôr pôjdem za mamou, poviem jej, že som si zohnala doučko a potrebujem zvýšiť vreckové. Začne na mňa kričať, že ju veľa stojím. Potom príde otec a vynadá mi za tú guľu, o ktorej ešte nevie, ale mama mu o nej povie. Samozrejme pridá, že som sprostá po ňom. Otec sa ešte viac naserie a dá mi prachy.
Práve vstal zo sedačky a mieri to do kuchyne, pravdepodobne do chladničky…
počkať, on objal mamu a pobozkal ju na líce!
Ja kapem! Čo dnes všetkým šibe?!
„Takže čo si vyviedla?“
Deni je super. Za nič mi nevynadá, ani sa na mne nesmeje. Nechápem našich, čo proti nej majú. Andyho skoro zabili, keď im ju predstavil. A to len preto, že je od neho o tri roky staršia. Keby im povedal, že je gay (čo nie je, pokiaľ viem), asi by ho vyhnali z domu s tým revolverom, čo mal dedko na fronte počas druhej svetovej. (Odtiaľ sa vrátil len revolver.)
„Nič, len som im povedala, že to nezvládam a je toho na mňa veľa…“ trochu prikrášlene povedané.
„Zvyšok si domyslím – teatrálne si utiekla a zavolala chrobáčikovi, však?“
No wau, ako to len môže vedieť?
„V podstate hej, akurát ho nevolám chrobáčik.“
„Pozri, pokiaľ by neboli debili, snažili by sa ťa zastaviť. Ale ak za tebou nešli, tak to nemá cenu,“ povedala a položila fén. V zrkadle som zbadala strapaté decko s oranžovo-žltým hniezdom na hlave.
„Vybehli za mnou, ale trvalo im to. Veď to je vlastne jedno, teraz ma už aj tak nespozajú. Ako dlho to vydrží?“ dúfam, že dlhšie ako ten čierny konský chvost, čo som nosila doteraz. Teraz som hniezdo ary. Ak ara má hniezdo.
„Nežartuj. Máš skvelú príležitosť vypadnúť z domu a využiť svoj talent.“
„TY žartuješ. Ja nemám talent. Na nič, ani spievať poriadne neviem…“
„Nevyhováraj sa, mala si ísť do superstar. Tí chalani môžu byť len radi, že ťa stretli.“
Toto je asi jediná osoba na svete, ktorá mi verí. Vďaka ti za ňu, bože!
„Okej, tak čo mám urobiť?“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár