Po tom, čo ma vyrazili z predošlej skupiny, lebo som odmietala spievať náboženské pesničky, som bola hrozne nešťastná a sebavedomie mi kleslo pod historickú najnižšiu teplotu na Sibíry. Jane to po piatich mesiacoch začalo liezť na nervy. A keď som jej objasnila Etylov plán popáriť nás, dostala geniálny nápad (len citujem jej slová). Spýtala sa Tomáša, či nepotrebujú speváka a či by nebolo lepšie dva v jednom - speváčka a gitaristka. Tomáš bol z toho hotový (znova citujem) ale Jana vedela, že sa už nedám len tak zlanáriť do hocijakej skupiny. A hlavne nie do tej, ktorú mi dohodí ona. Zrejme jej to občas myslí. Náhodou spomenula, že chodím na gitaru k Etylovi a Tomi si spomenul, že Dodo s Hajom tiež. A tak zariadili, aby som sa dostala k Hajovi. Lebo vraj Dodo by to pri mne nezvládal (už viem, ako to mysleli).
A to všetko sa stalo za týždeň.
A mňa z toho skoro drblo. Preto sme si jasne vyjasnili podmienky nášho starostlivého priateľského vzťahu. A viete čo?
Asi som Jane vďačná.
Ale čo mám dofrasa teraz urobiť?
Mám najlepšiu kamošku na svete, mám možnosť hrať v novej rockovej skupine a ja neviem, čo mám robiť. Je to až pridobré. Brutálne dobré.
Keď som prišla domov, zbadala som na gauči dve nohy v ponožkách, ktoré nepatrili žiadnemu členovi našej rodiny, a ani nevyzerali ako nové. Ale začula som Supernatural Superserious z mojej bundy, takže som to nemala čas riešiť.
„Čauko, tu je Etyl. Prečo si zdrhla ako namyslený blesk, princezná? Sme s chalanmi nevedeli, či si sa zľakla alebo čo… No, čo mi povieš?“
„Namyslený blesk? Vieš, prerástlo mi to cez hlavu, ale už je všetko OK. Teda – ak sa so mnou ešte chcete zaoberať. Najlepší dojem som zrovna nenechala.“
„Na mňa si nespravila najlepší dojem, ani keď si ku mne prišla prvý raz a aha, jakí sme kamarádi! Ňé?“
„Uhm, diki. Mám ešte prísť?“
„V piatok normálka – do školy a potom na skúšku. Dám ti číslo na Haja?“
„Hm, zatiaľ netreba, maj sa.“
Ja ani nemusím nič riešiť. Všetko sa rieši za mňa, haha.
„Takže ideš do tej kapely?“ Ozval sa hlas patriaci ponožkám. Sadla som si na taburetku a pozrela sa na hlavu plnú dredov, snáď nie aj niečoho živého.
„Ako sa páčil babám môj účes, hm?“
„Boli hotové, Deni, vážne.“ V podstate si to ani nevšimli. Ale malé klamstvá sú občas lepšie ako pravda. Aj keď nechápem, prečo sa tí tupci neozvali, že je to všetko už vopred dohodnuté. Chalani sú lamy.
Usmiala som sa. Len tak. Mám dvojku z tej písomky z matiky. Stal sa zázrak. Moja vzbura proti rodičom sa mi pekne vymkla spod kontroly. Ale dopadlo to úžasne. Teraz už len stačí zohnať nejaké prachy na gitaru.
„Deni, nepotrebuješ pomôcť v kaderníctve?“ No čo, bola po ruke.
„Koľko ma to bude stáť?“
Život je pekný. Aj naši sú ticho. A brat varí palacinky.
Idem pohľadať hasiaci prístroj.
------------------
Ja viem, že som to začala písať v marci, ale musela som to dokončiť. Vďaka za všetky komenty. Nebolo ich veľa, ale potešili
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár