Neviem

Apatia Asi všetci dobre vieme čo to je. Čo to slovo znamená. Niektorí viac, niektorí menej. Niektorí konkrétnejšie niektorí všeobecnejšie.

Apatia je stav, keď jedinec nemá záujem, prípadne je ľahostajný voči niektorým aspektom emocionálneho a sociálneho života alebo fyzickej činnosti. (zdroj. wikipedia)

Tak pohlcujúca skutočnosť, ktorá bráni všetkým zmyslom aby konali, to čo majú robiť.

Uč sa!... Nechce sa mi.
Uprac si!... Potom.
Športuj!... Chorý som.
Tak rob aspoň niečo!... Nemám čo.

Škola ma nemotivuje, ani nikdy nemotivovala. Prechádzal som celkom slušne, prvá trojka až na strednej. Prežil som bez štvorky celé "štúdium" bez študovania. Dokonca ani na maturitu som sa neučil. Génius? Neviem. Šťastný človek? Nechcem.

Hore a dolu, hore a dolu. Tie príjemné idealistické a optimistické chvíle sa striedajú s depresívnymi a apatickými chvíľami, ktoré sa tiahnu životom ako zjazdovky tatranskými lesmi.

Posledné veľké apatické obdobie - zhruba stred semestra po prvých zápočtoch. Na škole som sa rozbehol zle. Kamaráti stále tvrdili, že vysoká škola je život. Budem mať plno času a plno koníčkov. Bulšit. Ja som sa musel pripravovať na každé cviko. "Byť pripravený zapájať sa do interaktívnej prednášky, vypracovávať zadania a vedieť všetko, čo treba na danú hodinu." Tak som sa snažil. Nezvyknutý učiť a pripravovať sa do školy už zopár rokov. Nešlo to. Ukázalo sa po prvých zápočtoch s výsledkami ledva cez 50%. Začala úradovať matika. "Nooo, ak chcem prejsť, potrebujem 90% z tohto, 95% z tohto a 90% z tohto predmetu. Šit."

Začal som si uvedomovať v akých sračkách som. Apatia si ma obalila úplne. Chodil som ako zombie. Správal som sa ako zombie. Komunikoval som ako zombie. Nič ma nebavilo, nič som nechcel robiť. Tak som sedel doma a utešoval sa, že jedného dňa to bude lepšie.

Bolo. Zrazu bolo všetko fajn. Začal som v škole makať. Učil som sa, druhé kolo zápočtov dopadlo nad očakávania, niektoré predmety som spravil, niektoré nie, ale skúšal som.

Vianoce, kamoši, túry... Zbehlo to ako voda. Niekomu ako vodka a prišlo skúškové. Prvá skúška. Takmer som sa neučil. Skúška v písanej forme ľahká - A. Druhá skúška prvý termín - Fx. Takmer som sa neučil, na odpoveďový hárok som napísal polovicu správnej odpovede z mojej hlavy, 2 tretiny druhej z mobilu. Potom som radšej odovzdal a šiel si svojou cestou. Lepšie ako mať problémy a byť vykopnutý. Do 75% na E bolo ďaleko. Podarilo sa to na druhom termíne so známkou D. 80-85%.

Ďalšia skúška - Fx. Lenže termínov už málo. Ako naschvál ma ešte chytila choroba. Nejaká chrípka a zápal priedušiek veď prečo nie. Človek je rád, že pri toľkom potení a bolesti hlavy ešte dokáže normálne bez dusenia sa dýchať, nieto učiť sa na skúšku.

A ostáva jeden, jediný termín. V utorok. A nastáva kalkulovanie. "V letnom semestri budem potrebovať toľko a toľko kreditov, aby som sa dostal do druhého ročníka. Ako rezervu si pre istotu podám prihlášku na nejaké školy, možno ešte aj na túto." Fak mén. Ajm fakd ap.

Na priek týmto skutočnostiam nemyslím, že za moju apatiu je na vine škola. Možno je to naopak. Že nie kvôli škole som apatickým, ale zlé výsledky v škole môžu za moju apatiu. Možno je to len kalkulovanie. Som lenivý ako voš pod chrastou.

Na začiatku sa mi nechcelo napísať ani tento blog. Určite sa po ňom nič nestane a ja budem reagovať na komentáre namiesto učenia sa.

Už mi ten text ani nedáva zmysel. Vlastne takmer nič. Všetko čo robím akosi kazím. Čokoľvek začnem, nedokončím dokonca. Futbal, stolný tenis, aktivizmus, prerábanie izby, škola...

Tak mladý a plný energie by som mal byť. A aj som. Väčšinou. No keď na mňa prídu tieto stavy, nikto a nič ma neprinúti si ani len spraviť večeru.

Už aj mám chuť vymazať celý text, lebo neviem ako ho ukončiť.

...

Idem pokračovať v tom, čo som robil včera. Nič. Nedokončil som to.

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu