Nastupuješ do dlhej, hranatej veci s dvoma alebo troma nápravami. Rútiš sa dolu ulicou. Ľudia. Starí mladí, pekný, škaredý, zamestnaný, nezamestnaní, študenti, žiaci, matky s deťmi, metalisti, hiphoperi, sociálne prípady, psychopati, úchylovia, vegáni, mäsožrúti... Všetci na jednom mieste. Nič o nich nevieš no aj tak cestujete spolu v jednom vozidle.
Chceš si sadnúť. Hľadáš miesto. Tu sedí starý pán s nohami do široka. "Hmmm, tam sa nezmestím, ešte aj na mňa škaredo gáni." Za ním sedí chalan s dlhými mastnými čiernymi vlasmi. Tiež nič. Hľadáš voľné dvojsedadlo. Nie je. Radšej stojíš, nemáš chuť sadať k niekomu a interatovať. Držíš sa. Snažíš sa nespadnúť. Opäť šoféruje niekto, koho vyhodili z bitúnku.
Ľudia vystupujú, starý pán sa dvíha. Zaujmeš jeho miesto. Samozrejme pri okne. Sleduješ krajinu vonku. Autá, ľudia, ulice, cesty, stromy, budovy... Vlastne ju ani nesleduješ. Premýšľaš. Možno nad niečím, možno nad ničím. Zmysel života? Nesmrteľnosť chrústa? Zle napísaná písomka? Okno všetko "vypočuje".
Po chvíľke sa pristihneš sledovať ľudí. ti tebe sedí pani a premeriava si ťa pohľadom tak ním uhneš ty. Niekde tam vidíš slušne oblečeného pána v lakovkách a kufríkom. Vedľa neho stojí nejaký "spratek" s veľkými slúchadlami, veľkou mikinou, veľkými nohavicami. Aký kontrast. Vedľa teba si 2 dievčatá porovnávajú nechty. Zo zadu sa ozývajú nezachytiteľné zvuky hudby. Metal to je určite, chalan ešte nevystúpil. Tam sa niekto niečo učí. Nevidíš na text ani na obrázky. Nech to je, čo to je, je to užitočnejšie ako sledovanie spolucestujúcich.
Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Ako v živote. Väčšina si žije svoje. Svoje si myslí. Či už je to náboženské presvedčenie, politický názor, hudobný štýl, či jedlo. Nesnaží sa ti niečo vsugerovať do hlavy. Prichádzajú a odchádzajú. Ako v živote. Niektorých už neuvidíš. Niektorých áno. Nevieš kedy, nevieš ako a zo života odídu. Zmiznú. Nič nepovedia. Iný zas prídu. Nečakane.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
28. 12.decembra 2020 16:23
ake autobusove uvahy mile
Napíš svoj komentár