Ako som už spominala vymisleli mi rozne prezivky čo tak sexicica?kočka a to som spomenula len tie slušnejšie .Kopu ludi mi zazlieva alebo skor sa im hnusi to čo robim .Pritom ja jedina som zostala len pri tancovani .Nevihladavam kontakt s ludmi .štatisticky večšina rozhovorou začina otom kde pracujem a ked niekomu aj poviem pravdu tak ten vyyraz akyy ma obdaria skoro všetci.No proste radšej klamat ako pravda.Tato praca je pre mna všetkym. Naplna ma , začinam verit že pre niečo dokažem bit skutočne štastná.A potom nastava koniec .Vraciam sa do hotelu v ktorom dočastne byvam .Nikto ma tam nečaka.Som len ja a ta prazdna izba zyvajuca ničotou v ktorej nieje nikto s kym by som sa porozpravala.Nemam ani som nikdy nemala ozajstnu kamaratku .O partnerovi ktory by ma naozaj miloval a nešlo by mu len o to jedno a to o sex možem len snivat.Pustim si radio ach bože ide moja oblubena pesnička .Už zase sa citim lahkaa bez starostii . Pomaly vnimam ten rytmus .Pulzuje mi celim telom ako jed ktory ma nezabiija ale zaroven ma robi štastnou.
Piesen v radiu sa skoncila a pocit stastia zmizol tak ako ked skoncim s mojou pracou ..Zadrziavam vykrik ktory som chcela vidat s mojich ust ale nevidala som ho .Jediny na kom mi vzivote zalezalo bola moja kamaratka ktora zomrela pri autonehode uz nikoho nemam . A dalsie puto ktore by som si vytvorila s niekym a zase by sa to pokazilo by ma zabilo pomaly a bolestne. Pocuvam to hmatatelne ticho . Preco mam vlastne zit?? zivot mam mizerny ..Kolkokrat som rozmyslala ci by nebolo lepsie vsetko ukoncit.Len tak skocit s mosta kratka bolest a potom navzdy pokoj ..Nechybala by som nikomu ... Ano bola som pevne rozhodnuta ukoncim to co sa nedalo ani nazvat zivotom.Pomali vstanem obleciem sa a pocuvam tlkot svojho srdca..Bije rychlejsie neobvykle .Ako keby si uvedomovalo ze bije naposledy .Idem prec s hotela vezmem si len fotku mojej byvalej priatelky zastrcim si ju do batohu a kracam do noci ktoru vidim naposledy.Svit mesiaca je nadherny .Presla som k mostu mojej konecnej cesty .Zhlboka som sa nadychla vybrala som si s batohu fotku kamaratky naposledy som sa na nu pozrela ...Preliezla som zabradlie .Vietor mi vial do tvare . Co to robis?! Neskac!! Bol to vzdialeny vikrik .S poslednych sil sa obzriem Vo svetle poulicnej lampi som uvidela neznameho .Zvlastne ako keby som ho od malicka poznala. Miriam prosim ta nerob to..Bol to moj otec ...Zarazilo ma ze s jeho ust moze vizniet nieco take uprimne .V tom som si uvedomila aka som bola sprosta ze som si cely ten cas myslela ze nemam nikoho ...Ocko mam ta rada ..Vtom som stratila rovnovahu balansovala som na kraji mosta ale zachitila ma otcova ruka .Neskor som si uvedomila ako malo chibalo od toho aby sa moj zivot ukoncil. nadvihol ma a dostal ma do bezpecia dalej od mosta objal ma .A ja som v tomto okamihu nasla zmisel svojho zivota
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ihatepokec
13. 7.júla 2011 10:26
toto je cele.Chcela som to dokoncit skorej ale nebolo kedy.
Napíš svoj komentár