Šenkvice sú známe hlavne vďaka vínu a motokrosu.
Motokros tu je už od nepamäti. Odkedy som sa narodila tu bývajú rôzne preteky, Nikdy ma to ale nazaujimlo. Brala som to ako samozrejmosť. Nevedela som o tomto nič. Nezaujimalo ma to. Až dovčera.
V piatok sa ma kamaratka pýtala, či nepôjdem vlajkovať na motokros. Prečo nie? povedala som si. Viac ma zaujimali peniaze ako preteky. Keď mi oznámila čas o koľkej tam mam byť zamrzol mi úsmev na tvári. Vstávať v sobotu tak skoro? Dobre. Išla som s kamaratkami sme teda došli na motokros.
Zbytočne skoro sme tam došli ale čert to ber. Mali sme prednášku ako byť na teréne, ako vlajkovať keby sa niečo stalo. A ďalšie inštrukcie typu: nikdo nesmie byť na trati počas pretekov, musíme vidieť n svoj úsek terénu. Najdvôležitejšie bolo ako mame tie vlajky držať ak sa niečo na trati stane. Začala som mať strach. Z toho čo spravím ak budem musieť použiť vlajku. Tieto inštrukcie nám hovoril sympatický starší pán z Čiech. Porozdelovali sa úseky na trati a mohli začať tréningy.
Všetko bolo bez problémov. Nikto na mojom úseku nespadol a tešila som sa z toho. Všimla som si, že viaceri začali byť po chvíli odvážnejší a skákali ako ďábly. Páčili sa mi pretekári s číslami na motorkách 7 a najviac 795.
Tá jeho zelená motorka bola proste najlepšia. Kawasaki. Zaľúbila som sa.
Prvýkrát do jeho motorky. Už ako malé decko som milovala zelenu. Nech bola na hocičom. Bola a ešte stále je moja najobľubenejšia farba potom sa mi páčilo ako ten chalan jazdi. Neviem ako vyzeral ale páčili sa mi hneď dve veci..
Bol čas obedu! KONEČNE asi hodinová prestávka Na obed sme mali cigánsku a kolu. No mohli dať aj niečo lepšie ale tak nesťažujem sa .
Začalo prvé finále.
Prvé kolo bolo bez problémov. Boli to MX4+ČZ.Nikto mi na trati nespadol a tešila som sa s toho. Druhe kolo išli MX2+MX2-jun. A vtedy nastalo to čoho som sa celý deň obávali. Zo štartu išli všetci pretekári. Už to nebola len zábava ale aj hra o nejlepšie miesto. Všetci prešli okolo mňa a povedala som si "Nikto nespadol" a hneď nato som počula hlasy "vlajkuj" a nevedela som čo sa deje. Až keď som zbadala jedneho pretekára ležať na zemi. Nevedela som či sa hýbe. Tak som vlajkovala, že potrebujeme záchranku. Vtom som si všimla, že vstáva. ak som dala výstrahu druhým pretekárom.
Vydýchla som si. Neni zranený. Ale mala som nervy, strach, adrenalin v krvi. Priala som si aby nik iný nespadol. Mala som ale zlé tušenie, že niekto spadne. Mala som oči ako na stopkách. Sledovala som každého pretekára či prešiel bez problémov. Zlé tušenie ale trvalo dlhšie. Po neviem akej chvíli to prešlo. A zas sa to stalo. Spadol ďalší pretekár. Bola to sekunda nepozornosti a skončil na zemi. Našťastie sa hneď postavil ale dala som výstrahu pre ďalších pretekárov.
Odtiahli jeho motorku a samotný pretekár išiel na kraj. Sadol si na pneumatiku. Krv mi vrela v žilách. Mala som strach, že sa mu niečo stalo. Mala som chuť ísť za nim a opýtať sa ho či je v poriadku. Ale nemohla som. Predpisi to nedovolovali. Dávala som ešte lepší pozor.
Našťastie už nikto nespadol. Posledne kolo išli MX1.(Starší páni) aj to tak vyzeralo. začalo to byť nuda. Nič sa nedialo. Každý jazdil tak opatrne.
Finále 2. Vyšlo našťastie bez problémov. Každý bol zdravý. Všimla som si, že ten pretekár z číslom 25 čo spadol ako druhý na mojej trati nesúťažil.
A nastal čas 16:50h. KONIEC pretekov. Čas ísť domou. Skončil sa tento deň na motokrose. Išli sme si pre peniaze. Kým sme čakali na oficiálne vyhlásenie výsledkov. Počas toho sme sa prechádzali popri motorkároch. A zbadala som motorku. Zelenú. Kawasaki. 795 a toho chalana. Krásny. Nádherný. "Dokonalosť sama o sebe" pomyslela som si. Nádherná zelená motorka kawasaki, super jazdil, asi najodvážnejšie skákal na motorke a ešte k tomu aj krásny chalan. Čo viac si môžem priať? Ale bolo tu aj jedno mínus. Nieje Slovák. Ani Čech. Ale Maďar. Nič proti Maďarom. Nie som rasista. Ale už to, že je z Maďarska ma moc nepovzbudila a všetky predstavy som rázom hodila za hlavu. Nedohovorila by som sa s nim. Asi. Ja po maďarsky neviem.ALE. On možno vie po Slovensky.
Ohlasovanie výsledkov. Väčšina pretekárov čo skončila na prvom mieste boli Slováci. neviem ako sa volajú ale predsa som si jedneho zapamätala. Tomáš Šimko. Chalan, pretekár. Slovák. MAJSTER SLOVENSKA V MOTOKROSE. Sympatický.
Idem domou. Poslednýkrát sa pozriem na zelenú motorku kawasaki a na pretekára v hnedom tričku. Poslednýkrát zakývam Slovenskému majstrovi v motokrose a idem domou. Už toho "mojho" pretekára neuvidím.
Ale čo ak áno? Neviem. Možno. Nikdy nehovor nikdy
Všetko sa uvidí v budúcnosti.
Od tohoto dňa 9.10.2010 mám oficiálne rada MOTOKROS . Stávam sa jeho fanúšičkou. A teším sa na ďalšie preteky. Na ktorých možno budem vlajkovať. Možno. Uvidí sa.
Pre tento rok to boli ale posledne preteky. NA KTORÝCH SOM BOLA !!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár