Deň sa začal zle..

Ráno o ôsmej ma z nejakého môjho sna zobudil telefonát. Rozospatá pozriem na číslo - neznáme. Dvihnem:"Prosím? ". Na druhej strane sa ozvala nejaká ženská, povedala nejakú strašne dlhú vetu, ktorej som vobec nerozumela, preto sa ešte raz pýtam:"Prosím? ". Nato sa mi za niečo ospravedlnila (ale určite to nebolo za to že volala omylom zlé číslo, bola to naozaj dlhá veta), samozrejme som jej zasa nič nerozumela a ja rozospatá na to skrátka iba:"Dobre." A zložila som.
Asi za hodinu som sa zobudila. Bola som s kamarátkami dohodnutá, že sa konečne všetky stretneme, lebo sme boli postupne poodcestovávané a tak som sa tešila. Utekám do kuchyne, robila som práve na raňajky hrianky a sardinkovú omáčku, cítila som sa ako mamička, ktorá v sobotu ráno robí raňajky svojim deťúchom, keď mi volá jedna z tých kamošiek, že je jej to ľuto, ale že to odložíme, lebo ona to dnes nestihne... kecy kecy. Vravím, že v pohode...
Naraňajkovala som sa, v TV kukla hlúpe seriály, ktoré ma v skutočnosti vôbec nebavili a sadla som pred PC... Zapnem ICQ, pozerám, že celkom veľa ľudí je online.. napísala som kamarátovi, spýtala som sa ho na pár vecí čo ma zaujímali, napísala mi kamoška, tak som sa jej vypísala, aké hrozné, nepríjemné sny sa mi poslednú dobu snívajú, že som asi cvok a dievča na to: "to je normálne..." chvíľku nič nepísala a potom dodala: "tri dni pred smrťou... je mi to ľúto" Vravím si, že na toto nemám náladu a šla som od kompu.
Nutne som potrebovala ísť z domu. Ale kam? S kým? Babám sa nechce, s ním nechcem ísť nikam sama, henten ma volal minule von, ale s ním už nikdy nič mať nechcem, stačilo mi, že ma osral raz.. Na tréning ešte ísť nemôžem, stále nie som zdravá... S hentou babou by som niekam aj šla, ale ju som dlho nevidela a dnes nemám najlepšiu náladu...
Ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia, že? Vyfintila som sa a šla do mesta, sama. Nakupovala som, utrácala peniažky, usmievala sa na pekných chalanov, aj ked spočiatku mi do smiechu nebolo.. No keď sa na vás každý tiež usmieva, vylepší to náladu.
Prišla som domov, s kopou nového oblečenia, kopou nových kraviniek, ktoré v skutočnosti vôbec nepotrebujem, prišla som domov spokojná. A začala som piecť. Najjednoduchší koláč, aký poznám, ale pečenie mi vždy vylepší náladu. Domov sa vrátil brat, ktorému sa vraj vynikajúco vydarilo stretnutie a má veľkú objednávku. A môj koláč mu veľmi chutil - no čo si budeme klamať, musel mu chutiť, naozaj bol výborný.
A čo z toho teda vyplýva? Že som úžasná. Keby som ostala sedieť doma na prdeli, mala by som depku, tak ako som aj hneď zrána mala. Ale síce som nemala s kým, šla som von a bolo mi fajn. Netreba byť na známych príliš zavislý... Porazí vás, ak budete...
A tak nakoniec z toho vyšiel celkom pekný deň. Tuším, že aj zajtrajší bude pekný. Som odhodlaná si upratať, som odhodlaná sa do toho pustiť

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu