oči sa zatvárajú a vedú predstavy,
o tom ako sa možno mýlila,
keď verila, že sa tam zjaví.
Jemné tóny jej hrajú na city,
chýba jej, to všetko, čo prežila,
všetky krásne pocity,
stiahla sa a schúlila.
Navôkol nej ticho kričalo,
klávesy klavíra vypovedali službu,
na chvíľu všetko zaspalo,
a malo rovnakú túžbu.
Nech z klavíra počujú tóny,
aby ožili s hudbou tiež,
o to jediné ju prosia oni,
"položí prsty na klávesy" kiež ...
Stále ticho, no počuť kroky,
pociťuje zozadu objatie,
na tento okamih čakala roky,
krásne silné ruky, presne tie.
Vzduch naplnený láskou,
opäť pretína klavíra spev,
všetko to skončí malou otázkou,
a zanikne tu hnev.
So skromnosťou, položí jej otázku,
veď chce s ňou stále byť,
"Môžem sa do teba, navždy zaľúbiť?!"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
limetkajaja
18. 9.sept. 2011 02:35
geniálne
Napíš svoj komentár