Počuť len ticho, všade vôkol tma,
čonajskôr ponoriť sa do večného sna.
Pomaly zatvoriť oči smutné,
nepotrebovať to, čo je nevyhnutné.

Škrt! Ozvalo sa ešte niekoľko krát,
keď ozvena dávala o sebe znať.
Plamienok zasvietil na krátkej paličke,
síra ešte chvíľu horela,
vtedy sa ona do minulosti pozrela.

Ten deň, ktorý všetko zmenil,
ten deň, keď on to urobiť mienil.
Chytiť ju za ruku, povedať pár slov,
niečo také ako "navždy buď so mnou."

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  7. 10. 2012 02:47
trosku by som na tom este popracoval
Napíš svoj komentár