rástli tisícky práve rozkvitnutých sedmokrások... lúka bola ohraničená brezami bielej farby a s čierno-hnedými škvrnami na povrchu. Do tejto nádhernej prírody už roky nevstúpila noha človeka, nie však preto, že by tam ísť nechceli ale pretože sa báli jednej veci...
A to toho, že by zničili túto krásu, že by rozdupali rastlinky, chrobáčikov, že by poničili všetko to, čo matka príroda stvorila, tak ako ostatné časti sveta... túto preto chceli nechať nedotknutú ako je.. aspoň túto jedinú...
No, nie všetci ľudia čo žili na okolí boli takí... našiel sa jeden človek, čo zatúžil po tom vojsť na túto krásnu lúku a okúsiť všetkú tú krásu z bezprostrednej blízkosti... miloval prírodu... jedného dňa kráčal okolo a zahľadel sa tam... túžba bola silnejšia..
a tak to nevydržal a pustil sa štvornožky ako batoľa, ktoré objavuje svet, pomedzi dlhú divokú trávu... nik predtým ju ešte nekosil, stromy nezrúbal, bola to hotová divočina.. pre obyčajného človeka, túžiaceho po dobrodružstve, to bolo niečo také, ako keby ste hladného človeka posadili do stredu prestretého stolu plného zákuskov ...
rozhliadal sa všade okolo seba a nevedel sa toho nabažiť, keď videl všetky tie nádherné rozkvitnuté sedmokrásky, zacítil ich vôňu... pomaly sa k nim približoval a ich vôňa bola silnejšia a silnejšia až ho úplne opantala. Cítil sa ako keby bol v raji. Snažil sa nad tým zamyslieť prečo to tak je ale nedalo sa mu. Ako keby ho hlava prestala poslúchať a nechala ho napospas jeho pocitom. Jeho ruky samé od seba sa dotkli nežného kvetu a na končekoch prstov pocítil takú hebkosť ako nikdy predtým... vychutnával si tú chvíľu plnými dúškami...vtom sa obzrel a ...
zistil, že nie je jediný, kto podľahol.. na druhej strane lúky sedelo dievča s hlavou zaborenou v tráve. Objímala kvetiny, a vdychovala vôňu prírody.. zrazu sa obrátila horeznak a roztiahla ruky za seba. Nad hlavami im lietali vtáci od výmyslu sveta, akých inde v živote nevideli - rôznofarbných papagájov, neznáme druhy vtákov so zobákmi teplých farieb... Dievčaťu bolo jedno, že všetko naokolo postúpa... už bola spútaná prírodou.. válala sa v tráve až kým si všimla pohyb na druhej strane.. spozornela a...
vtom ho zazrela. videla ako sa na ňu s počudovaním díva. usmiala sa, a on sa usmial tiež... jemný vánok sa im obom pohrával s vlasmi... dievča si chlapca ešte raz obzrelo a vtom sa on začal mlčky približovať k nej... nevedela čo si má myslieť.. on sa však približoval tak jemne ako sa len dalo, nechcel totiž žiadnej kvetinke vôbec ublížiť... prišiel až pri ňu a zacítil, ako vonia..
ona sa teda priblížila tiež, pozrela na toho chlapca pred sebou. Bol samá peha a neposlušné vlasy mu padali do tváre.. Boli už úplne blízko seba, keď dvihla ruku, že zistí, čo je zač..na jej počudovanie, on spravil to isté.. ich ruky sa spojili a ústa vytvorili úsmev. Dievča zdvihlo druhú ruku a keď jej padol pohľad na neho, zistila, že oproti nej sa zrkadlovo hýbe aj chlapcova ruka.. Čo sa to deje?
"nechápem tomu" pomyslel si chlapec, nedokážem ovládať svoje telo... robí si čo len chce... no vôbec sa mu to nezdalo nepríjemné, práve naopak, cítil sa čoraz lepšie a lepšie. Možno za to môže táto lúka, a to že predtým na ňu nikto nevkročil.. možno má nejakú zázračnú moc.. nie čarovnú, ale takú, že sa kvôli nej stávajú nevyspytateľné veci.. možno... v tom sa dievča jemne dotklo jeho chrbta a on sa dotkol jej.. bol príjemný na dotyk.. cítil sa, ako keby hladil nejakú veľmi krásnu kvetinu... jeho oči sa začali v tých jej strácať... cítil jej nádhernú vôňu, ktorá sa jemne zmiešala s vôňou kvetov naokolo... zrazu si ju pritisol k sebe pretože chcel cítiť to, ako jej bije srdce... aj keď ani sám nevie prečo... prišiel objavovať prírodu, no zdá sa že objavil čosi krajšie...
dievča nevedelo, čo sa deje. chlapec pred §ou jej zrazu pripadal strašne povedomý, akoby ho celé veky poznala... jeho úsmev dokázal tak zahriať na duši, a jeho dotyky prebudili v nej skryté túžby.. odkiaľ sa zobral? nechápavo hľadela na neho no po chvílke sa odhodlala a dala mu pusu na líčko. Po jej dotyku pier sa rýchlo odtiahla a videla, že chlapec bol celý červený, no aj ona pocítila v tvári červeň a keď si uvedomila, čo práve spravila, odtiahla sa a postavila. Rozbehla sa a už jej nebolo. Stála za stromom a hnevala sa sama na seba, za to, že vkročila do tejto krainy, a vôbec sa neovládala.
Hlavou jej vírili všelijaké myšlienky no zároveň aj záhadný pocit z toho chlapca. nevedela ako je to možné že by ho poznala, veď si predsa nespomína vôbec že by ho dakde videla... nevedela či má ujsť ďalej alebo zostať. medzitým on stál celý červený v tvári a nechápal čo sa to stalo. prečo mu dala pusu na líčko... nikdy predtým to žiadne dievča neurobilo. prečo práve toto, úplne neznáme no niečím tak neskutočne príťažlivé... bolo to naozaj niečo nevysvetliteľné... keď sa tak trošku spamätal rozbehol sa za ňou a ani si pri tom nevšimol, že stúpil na veľa krásnych kvetín, ktorým nechcel nikdy predtým ublížiť... prišiel k stromu, za ktorým sa predtým dievča skrývalo... videl ju, jej tvár bola celá červená...
Mala zakryté oči dlaňami, ale počula, že je pri nej. Dala dlane z tváre dole a pozrela sa mu do očí. Tancovali mu v nich iskry, vyzeral taký šťastný, a ona nevedela prečo. Jeho pohľad ju desil a nevedela si ho vysvetliť. On iba ta stál a pozeral sa na ňu. A usmieval sa. Nič iné. Nevedela, čo si má myslieť, no napriek počiatočnému zdeseniu sa odhodlala k tomu, že sa ho to opýta.. Pustila strom zo zovretia a otočila sa tvárou tvár k nemu. Otvorila ústa, že mu niečo povie, no...
v tom sa jeho pery priblížili k jej. zmĺkla a po celom tele jej prešiel vzrušujúci pocit... čo to robí ? - prebehlo jej hlavou. v tom ju jemne pobozkal.. bol to prvý bozk v jeho živote... asi nikdy nezažil nič krajšie.. obaja mali zavreté oči a nežne sa dotýkali perami... o chvíľku neskôr, keď ich bozk skončil sa ešte pritisol k nej... cítil jej vôňu a počul zrýchlený dych... bolo to niečo úžasné... len tá nádherná príroda okolo nich vedela čo sa deje... vedela, prečo práve títo dvaja sa ako prví a jediní do nej odvážili vkročiť...
nikto už nerozmýšľal. namiesto toho si obaja užívali tento jedinečný okamih. zvláštne ... koho by to napadlo?
Objavovanie má svoje výhody aj zrady... Objavuješ a všetko nové sa ti zdá také nové, dovtedy nepoznané, pocit z objavenia niečoho nového je nepopísateľný... No zároveň, stráca sa to čo bolo, ako postúpané lístky rastlín, po ktorých podupal chlapec, keď naháňal dievča .. tak aj nevinnosť, ktorú, síce iba malým krôčkom ale predsa, obaja v ten deň prvýraz stratili. Ale myslím, že také objavovanie stojí za to.
Veď život je jedno veľké objavovanie, a chyby popriňom sú jeho súčasťou, či už chceme alebo nie. . .
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
kokinka
20. 6.júna 2011 03:07
5
hej vy dvaja fakt pekné normálne že waw vaše štýly spolu sedia perfektne fakt pekne ste páni
Napíš svoj komentár