chytil sa pevne svojho rogala, rozbehol sa a skočil do neznáma. a už letel... bol to nádherný pocit, vidieť celé svoje mesto ako na dlani. Cítil sa ako vták.No v tom sa z ničoho nič prihnal silný bočný vietor, ktorý ho jemne strhol. Našťastie však bol skúsený rogalista a tento vietor ustál. Znova nastal kľud a on si obdivoval krajinku.
Tento pokoj však netrval veľmi dlho, pretože v ten deň sa niečo proste muselo stať. Osud to dávno predpísal. Ten prvý silný vietor bol iba predpoveď toho čo príde. Prifúkalo obrovské čierne mraky, a začala sa búrka. Blesky šlahali všade okolo neho a už-už sa zdalo že raz ho jeden z nich trafí, no náš rogalista mal šťastie. Úspešne sa im vyhýbal. Čo však nečakal, že vietor sa ešte viacej zosilnie a zafúka ho tam, kam nechcel ísť. Do lesa... avšak nie do obyčajného, ale do zakázaného lesa, v ktorom žili rôznotypé príšery...
Pán so svojim rogalom narazil do ihličnatého stromu niekde v jeho strede a našťastie pádom na zem sa nezranil. Iba sa celý dooškieral ale veľmi málo. Môže byť rád že to vôbec prežil. Lenže tým, že sa strhla búrka nastala obrovská tma, a len blesky osvetľovali krajinku. Keď uvidel trosky svojho rogala bol celý zhrozený. To, do čoho investoval celý svoj čas, svoje peniaze a jeho jediný koníček bol úplne zničený... nezostalo z neho skoro nič, čo by sa dalo ešte zachrániť. No to ho v tejto chvíli príliš netrápilo. Bál sa o svoj život, keďže o tom lese v ktorom sa nachádzal počul len samé legendy. Vraj v ňom žije bájny yetti. No tento však požiera ľudí. Živých ľudí.
Jeho jediným snom bolo sa z tohto lesa dostať živý. Vedel, že jeho osud je teraz neistý. Nič v živote, na čo sa vždy spoliehal mu nebolo na blízku. Jeho mobil, ktorý mal úžasný dotykový displej, gps navigáciu a všelijaké vymoženosti, ktoré by mu teraz pomohli bol úplne na kusy. Bol z neho len šrot. Jediné čo mu zostalo bolo spoľahnúť sa sám na seba. Cítil sa beznádejne avšak nenechal sa týmto pocitom ovládnuť. Vedel, že ak by teraz strácal hlavu bolo by to najhoršie čo by mohol urobiť, a tak sa snažil uveriť tomu, že všetko dobre dopadne, že to zvládne. Nič iné mu ani nezostávalo, keďže nevedel ktorým smerom sa má vydať nerozmýšľal a vydal sa proste tam, kde bol otočený. Kráčal popri stromoch, dotýkal sa ich kôry a pozeral vopred. Myslel si, že tento les nemá konca kraja no v tom uvidel nejaký obrovský tieň.
Tieň, ktorý mu pripomínal to, čoho sa tak strašne obával. Yettiho...
Rozmýšľal, či sa mu má postaviť tvárou v tvár alebo začať utekať, no toto rozmýšľanie bolo zbytočné, pretože ten tieň sa začal pomaly približovať k nemu. Počul ako praskajú konáriky, šum lístia a zľakol sa. Od strachu sa prestal hýbať a stál ako socha. Jediné na čo sa ešte v poslednej chvílke kým ho rozum neopustil zmohol bolo to , že sa otočil opačným smerom, aby sa nemusel pozerať na to, čoho sa najviac obával. Na to, že zomrie. Vlastne teraz nevidel skoro nič. Iba čakal a bál sa.
Zrazu sa čosi dotklo jeho ramena zozadu. Nebol to však žiadny yetti, ale horár, čo v tej chvíli práve kontroloval krmivo v lese. Rogalistovi v tej chvíli úplne odľahlo. Pochopil, že strach je vlastne to, že nevie čo sa bude diať ďalej. Teraz už ale žiadny strach necítil, pretože to, kto stál za ním bol iba obyčajný človek. Obyčajný človek, ktorý sa ho spýtal, že čo tam vlastne robí? a prečo je celý dotrhaný.
V tom, horár z ničoho nič zložil z pleca brokovnicu a zaznel výstrel. Horár akoby úplne presne tušil, že kúsok za nimi bol medveď, ktorý sa chystal na nich zaútočiť. Zasiahol ho priamo do hlavy a medveď s rachotom dopadol na zem. Potom spolu s rogalistom vyšli z lesa a dostali sa do bezpečia. Mraky zašli, tak rýchlo ako sa objavili a vykuklo znova slniečko.
Pán rogalista bol síce celý dooškieraný, ale šťastný, že prežil to, čoho sa najviac obával, že prežil búrku v zakázanom lese. No najviac z toho všetkého ho tešilo to, že pochopil, že strach je úplne zbytočný, že strach pramení z toho, čo je nereálne, a to, že nech bude v hocijakej situácii, dokáže sa jej postaviť čelom, bojovať a zvládne ju. Pochopil to, že ak bude veriť, že všetko dobre dopadne tak ono sa tak aj stane.
Všetko raz bude dobré.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
kokinka
3. 9.sept. 2011 03:34
posledny odsek ma dostal
Napíš svoj komentár