Prišli ku mne kamošky. Veď bude sranda! Celým bytom sa nesie náš smiech podávajú sa pochúťky všetkých druhou aké si len dokážete predstaviť. Preliate poháre a drobné nehody sprevádzané výbuchmi smiechu. Lenže ako plynie čas všetky možné témy sa pomaly míňajú a diskusia viazne. Takže akú máme ďalšiu alternatívu? Náš najlepší kamarát internet. Tak sme sa všetky babenky natískali k tej miniatúrnej obrazovke z druhej ruky s prepálenými čiernymi dierami. A čo teraz? Pikošky na internete a ich následné pol hodinkové pretriasanie? To je už pasé. Tak čeknime pokec aj ten je síce už dlho na scéne ale tak nájdu sa tam také zúfalé prípady z ktorých sa dá poriadne vystreliť....
Tak poďme na to. Falošný nick vytvorený rodné mesto.. fúú tak Fiľakovo. Srandovné, no uvidíme kto na to skočí. A ešte napísať na nástenku niečo... niečo zaujímavé možno trochu sexi také čo pritiahne záujem. No najmä mužov. Tak a máme. Následné ťahanie za nos písanie hlúpostí a pikantných vymyslených faktov a záverečného ukončenia debaty keď si človek na druhej strane uvedomí ako sa dal napáliť. Ale každá zábava sa môže zvrhnúť.
Jeden sa mi zapáčil. Tak písal... citlivo výrečne a múdro, proste ideálne. To by bolo. A hneď ma prestala baviť oslava. nechcela som aby aj jemu zranili jeho ego. Chcela som ochrániť ten anonym.
Tak som pomaly začala ukončovať posedenie. Také ukončovanie je síce proces náročný ale keď sa dobre prevedie tak si hostia ani neuvedomia že už sú nechcení.
A je to sama v byte. Tak si sadám za stôl na ešte teplú stoličku od nedávnej návštevy a tesne pred tým ako sa dotknem klávesnice i pomädlím ruky. Robil to môj otec, môj dedo a aj pradedo. Tak to aj ja robím pred každou väčšou vecou.
No čo s tebou chrobáčik?
Slávnostne so sa pozrela na mini obrazovku a zahmkala som si zvučku z Hviezdnych vojen.
Bože je taký zlatučký a neskúsený a depresívny. Pocit že som jeho veľká sestra silnel. Sme ako spriaznené duše. Tak čo teraz? No stretnime sa!!!!! Prečo nie?

Nervózne podupkávam pred Aidou v centre mesta a obzerám sa. Tak kde je ten neskúsený emáčik? Ale no ták kde si?
Niekto ma nervózne oslovil. Top je on! Spokojne som sa vystrela a čo najhlbším hlasom som odpovedala. Za nervozitou prišlo prekvapenie. Jeho prekvapenie vystriedal údiv a následne odpor. A ja som si myslela že je výnimočný. Najprv mi vynadával do hajzlov a potom utiekol. keď mi niekto nadáva v mušskom rode o to viac sa ma to dotýka. Áno vyzerám ako chlap ale ja ním nie som. Tam vo vnútri. Ako všetci. Ej tento emáčik. Áno mám v živote chaos a možno aj v ných veciach ale toto? Zranil moje ego a ja som pri tom to jeho chcela tak veľmi uchrániť. Koniec. Pomsta. Len to jediné mi vŕta v hlave.
Veď ja na niečo prídem. Pomädlila som si ruky. Ako mu to vrátiť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár