Prečo človek dostal dar slobody a hlavne rozumu, pýši sa tým. Prečo to zneužil ?
Kráčal pozdĺž rieky, videl ako sa rybky hádžu za muškami, mal radosť, cítil sa slobodne. Viac ani nechcel... Viac mu ani netreba. A prečo, vlastne by chcel viac? čo viac by chcel ? Nič, nie je náročný, len dievka mu chýba, to je preto, dlho je sám, dlho sa túla týmito lesmi. Potreboval únik, preč od spoločnosti, len tak, bez zmyslov. Nechať sa unášať, trebárs po vetre. Pôjdem tam, kam vietor fúka. Škoda, ľudia nechceli ísť so mnou. Ja som ich volal, no Oni majú vlastný svet, Ja ich svet nechcem, mám vlastný, tie krásne brezy mi cestu ukazujú. Aké jednoduché...
Sadol si na lúku pod jedľu, potreboval si oddýchnuť, telo to potrebovalo, duch chcel kráčať ďalej do neznáma – známa. Ale prečo sa náhliť, nie! Ja mám čas.
Zazrel vrany a prišlo mu ľúto, nevedel prečo,, ale veď nie je možne, aby človek bol stále šťastný. To sa nedá...To by si prestal vážiť.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár