Prší už dlho, pridlho. Depresia mi hlavu máta ,
čakať na slnce, do neba hľa, už len hodiny ráta.

Stenné hodiny stoja, iba tie? Či, čas sám ?
Roky pri nich stojím, nemo bez ducha pozerám.

Dlho mlčím, myšlienky však, lietajú mi hlavou.
Zamyslieť, mal by som sa, nad novou.

Prečo sa stále cítim, tak smutne, samo ?
Hmm, prečo vlastne na tráme visí lano ?

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár