Prší už dlho, pridlho. Depresia mi hlavu máta , čakať na slnce, do neba hľa, už len hodiny ráta. Stenné hodiny stoja, iba tie? Či, čas sám ? Roky pri nich stojím, nemo bez ducha pozerám. Dlho mlčím, myšlienky však, lietajú mi hlavou. Zamyslieť, mal by som sa, nad novou. Prečo sa stále cítim, tak smutne, samo ? Hmm, prečo vlastne na tráme visí lano ? Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj