„ Dobre, sám neviem ktorý to je“.
„ Pôjdeme potichu, hore mám náťach, dáme si po prásku a uvidíme“.
„Stano?“
„Prosím“.
Zasa si všetkých zobudil“. ( V tomto štádiu večera , som sa začal strašne smiať. Bol som v očakávaní, že ho zavolá stará fúria dole, mali sme šťastie, nezavolala. )
Fúúú.... „A môžeme si dať v klude ďalších dvoch, fest ma naľakala“. „ Jake zapni komp a daj tam setik“. „ Najlepšie London electrik city“. ( bomba D&B )
Hlavy nám začali poskakovať hore-dole, nebol to ani epileptický záchvat, ani nám nedrbalo v hlavách ( dobre, možno trocha ). „ Už je dosť veľa hodín, čo keby som nocoval u teba “? „ V klídku, naši aj tak veďia, že tu nie som sám, akurát budú prekvapený, akú lukratívnu spoločnosť tu mám“. „OK, je tu ešte drťka, máš papieriky“? „Prirodzene, skrútim“? „Prirodzene, ale to je už zvyšok..... tak sa snaž“.
„Počuj, vypni hudbu dáme film, bo drbne tvoju babku za chvíľu“. „A aký“ ? „Strach a hnus v Las Vega“. ( Tí, ktorý to videli vedia o čom je tento film , a vedia si predstaviť v akom psychickom rozpoložení sme boli ... ) Očká sa začali pomaly zatvárať, veď boli asi štyri hodiny a mi troch kamarátov v hlave, proste masaker.
Ráno bolo krásne....
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
mardzi93
7. 1.januára 2009 19:00
Inak to aj ja niekde neviem rozlýšiť kde je svetlo a kde zvonec
3
=D=D=D=D strach a hnus nemá chyby =D...tento príbeh ma donútil porozmýšľať o mojom nasledujúcom kroku =D...asi pôjdem pekne k mojej rastlinke a prihovorím sa jej aby pekne rástla ďalej =D.......
4
strach a hnus je masaker film a london elektricity... mňam ale davaj pozor na pluca lebo vies... rakovina si nevybera...
Napíš svoj komentár