vyhriaty od celodennej páľavy. Nech rozmýšľal ako chcel, nedokázal sa rozhodnúť. Neboli tam žiadne značky, ani smerníky. Jeho rozhodnutie, malo zvláštny nádych, tajomnosť, akýsi skrytý význam. Každý jedinečný jedinec, sa časom ocitne na podobnom rázcestí. Nie všetci si uvedomujú dôležitosť, pritom maličkosť. Obyčajná banalita, veď stačí určiť smer. Nikde nie je napísané, ktorá cesta je tá správna. Bože nechce sa mu už sedieť, mal by ísť, musí si vybrať.
Sebectvo, prázdne frázy, nenávisť, peniaze, alebo radosť, láska, smiech. Musí sa zapísať do zoznamu života. Zapísal sa tam, Jake si vybral, nesedí, smelo kráča. Nevybral si, hlúpo, možno hej, ale rozhodol sa, po rokoch, ktoré len presedel. On si už nikdy nesadne, ani nebude bezcieľne blúdiť. Úsmev a chuť žiť, prekonala všetko čo mu stálo a bránilo v rozhodnutí. Teraz kráča, konečne kráča cestičkou poznania. Veľa kameňov má pod nohami, aj riek bez mostov. Správna cesta nikdy nie je jednoduchá, jednoduchosť je v jej podstate. A tá mu očarila, tá ho prenesie nad kameňmi, aj cez rieky bez mostov. Vybral si cestu, chce sa smiať, mať radosť tak zo slnka, ako z mraku. Chce sa dotýkať nehou rozpálených líc. Bozkávať sladké pery. Čaká ho dlhá cesta. No ponáhľať sa nebude.
Ja si ju vychutnám, mám čas, ale už nikdy sa nezastavím
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
azizi
14. 3.marca 2009 11:04
Veľmi sa mi to páči... Ja sa cítim presne tak, ako tam na tom kameni. Vyberám si cesty, ale sú to stále len akési alternatívy a nikdy ma ďalej neposunú. ...Krásny blog
Napíš svoj komentár