Vietor

Chlapec ostal stáť, nechápal, čo sa stalo, ani nemohol, veď je ešte taký mladý. Snehové vločky pomaly padali na zem, ako chlapcove slzy. Smútil, strata ho ťažila. A sneh padal pomaly. Čas sa zastavil, chvíľa, ktorá trvá večnosť. Neistota a nevera v budúcnosť, drží jeho srdce, a nepustí, pokiaľ nenájde slnko, ktorého teplé lúče neroztavia tú ohavnú skalu. A čo teraz ? Čo mám robiť? Mladý som, túžim žiť, no srde bolí.
Tento pocit nepoznám!
Moje slová sú ako vetrík, ktorý šepoce, a súcití. Fúkam slová ľudom, ľuďom neznáme. To je život, s tým sa zmier.
Rana ťažká.
Je mi ho ľúto, je ešte veľmi mladý, aby takto ostal stáť. Jeho slzy mi rozožierajú srdce, ako tá najhoršia kyselina.
Pochopí len ten ktorý zažil, ja snažím sa pochopiť, jeho tvár má núti. Ťažko znášal ten nôž života, ktorý ukrutne pichá, zákerne, do chrbta.
Trápi ma hlúposť ľudí, ktorý len pozerajú na chlapcov žiaľ.
Trápi ma i to, že som len vietor. Ja by som život, za chlapca dal. No vietor, život nepozná. Len slepo verí, nech ľudia počúvajú, vetra hlas. Ich smiechom a nezáujmom, ničia moju lásku k nim. Chlapec čistý srdcom, nepoškvrnený, touto, tak skazenou spoločnosťou. Len preňho fúkam, a fúkať budem ! I keď vetra záhubu v tom vidím. V ňom, a jemu podobných, vidím budúcnosť.
Neistá je, to ma hnevá, NECH IM VEČN SLÁVA PATRÝ !!!


Hemingway- I tebe, večná sláva patrí...( cat in rain )

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu