Prišlo ráno,a ja som sa zobudila na nepríjemný zvuk vibrovania budíka na stole.Vedela som,že tento deň nebude dobrý...Ako hodiny plynuli,ja som si uvedomila,že mám ísť pomôcť sesternici so šťeniatkami.Rýchlo som schmatla prvé tričko a nohavice,čo ležali na podlahe.našťastie som to stíhala.Prišla som ku nej,a hneď pri dverách sa na mňa vyvalilo päť šteniatok nemeckého ovčiaka.Dalo mi veľa roboty všetkých ich okúpať a nakrmiť.Pozrela som sa na čas,a čo nevidím,je 17 hodín.Pobrala som si veci,a ťahala som na najbližší autobus.Vyčerpaná som sa vrátila domov.Zhodila som veci,a išla som do parku na kopec.Zapadalo slnko,a ja západ slnka milujem.Aj keď samej to nie je ono,ale predsa to má isté čaro.Sledovala som slnko a len s nemým užasom zo mňa vyšlo "waw". Je fascinujúce,ako sa osvetlujú všetky kopce,obloha je ružovo-oranžová a slnko sa stráca.Môj zrak som od neho neodtrhla.O pol hodinu neskôr,keď už bolo po všetkom mi začala byť zima.Obliekla som si mikinu,ktorú som mala položenú na tráve,na polosuchej tráve.Ešte chvílu som sa kochala tým krásnym javom,ktorý už ani nebolo vidno,ale to mi nevadilo.Milujem prírodu,lebo v nej vždy naberiem novú silu.Je šesť hodín 10 minút a ja sa poberám domov,zapínam počítač a dávam doň fotky,ktoré som spravila.Zrazu som zacítila jemný vánok,neviem čo to bolo.Až potom som si spomenula,že toto sa mi stáva často.Nabehla mi husia koža,nemohla som kričať,lebo nikto nebol doma.Teda okrem starej mamy,ale tá bola vo svojej izbe.Potom to prešlo,no ja som bola stále nervozna,čakala som,čo príde ďalej.Už neprišlo nič, a ja som sa išla s pokojným pocitom umyť...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cetucetkaa12  30. 5. 2010 16:00
pekneee...asi viem kto ta inspiroval....aale neco som nepochopila....v skole sa ta spytam ...kraasa
Napíš svoj komentár