Neviem, čo sa mi to deje. Čo sa deje so mnou. Čo sa deje v mojej hlave. Neviem, či sa niečo zmenilo. Neviem, či to nie je práve tým, že sa nezmenilo nič a ja už by som to potrebovala. Neviem, kam sa pohnúť a ako z toho von. Neviem ani len to, či len stojím na mieste alebo sa aspoň hýbem aj keď v bludnom kruhu. Neviem, či táto užasná anafora vôbec niečo vypovedala. Ale popravde je mi to jedno.
Cítim hrozný nedostatok lásky, pozornosti a vlastne akýchkoľvek citov okolo seba. A čo je najhoršie asi je to len moja paranoja. Asi to tak vnímam iba ja a pre kohokoľvek iného by to bolo všetko úplne normálne. Bojím sa. Bojím sa, že nikdy nebudem spokojná s citmi, ktoré mi ľudia okolo mňa budú schopní dať.
Vždy som zo všetkého najviac túžila byť pre niekoho skutočne dôležitá. Byť pre niekoho nenahraditeľnou, jedinečnou. Byť tým dôvodom, pre ktorý sa oplatí každé ráno vstať z postele. Byť stelesnením lásky. Dávať svetu zmysel... No asi je to príliš veľa. Pretože ja sama to tak cítim, asi to nemôžem očakávať aj od druhých.
Zabíja ma tá neistota, ten nedostatok pozornosti, tá neochota pochopiť. Som nešťastná. Tak veľmi. Viac než sa dá vyjadriť slovami. Už si nedokážem neuvedomovať, že sa mi nikdy nedostane toho, po čom najviac túžim. Žijem s obrovským balvanom v hrudnom koši, ktorý dlávi jeho obsah a robí z môjho vnútra nechutnú kašu pripomínajúcu zvratky.
Moja túžba po tom, aby som znamenala viac než čokolvek iné ma ženie k strašným veciam. A správam sa ako keby som to ani nebola ja. Necítim sa ako ja. Láska sa nedá vynútiť, vyplakať ani vyhádať, ale to uvedomenie asi už prišlo príliš neskoro. Lenže...
Je zlé dávať lásku a chcieť za to lásku späť?
Je choré túžiť po záujme a pozornosti?
Je skutočne hriech vidieť zmysel svojej existencie v tom, aby som niekomu bola zmyslom existencie?
fuuha, tak ty to máš teda zaujímavé... skúsim odpovedať aspoň na tie tri záverečné otázky...
Nie je zlé dávať lásku, ale chcieť ju späť, resp. chcieť, aby bola opätovaná, tak to je zlé... jednoducho takéto veci nie sú založené na výmennom obchode ani to nevyplýva zo žiadnej zmluvy... proste buď to je alebo nie je...
Áno. Podľa mňa je to choré. Príde mi to ako nejaké malé dieťa, ktoré robí všetko preto, aby si ho niekto všimol...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Nie je zlé dávať lásku, ale chcieť ju späť, resp. chcieť, aby bola opätovaná, tak to je zlé... jednoducho takéto veci nie sú založené na výmennom obchode ani to nevyplýva zo žiadnej zmluvy... proste buď to je alebo nie je...
Áno. Podľa mňa je to choré. Príde mi to ako nejaké malé dieťa, ktoré robí všetko preto, aby si ho niekto všimol...
Nie je to hriech, ale je to totálne na hlavu