spomienky ako jasný obraz subjektívnej reality ku ktorým sme sa doposiaľ nevrátili a nemali možnosť ich dotvoriť
Zachcelo sa mi zaloviť v pamäti
Prebadat neznáme vody
Ponoriť sa plytko, no hlbšie pod povrch
Povrch jagajucej sa hladiny plnej zhnitých rias
Ulica bola prázdna
Holuby sa kŕmili na časom ušľapanej špine
Stará fontána bola plná hnedých listov a plesní
a na lavičke sedel chlapec
Jeho bunda mala priveľké vypchávky a zvesené plecia v prostredí námestia pôsobili ako rokmi ohnutý vešiak v spráchnivelej skriny
Zdvihol zrak, no nepozeral na mňa
jeho pohľad smeroval skrze mňa
Dojem mohla spôsobiť opakovaná realita v ktorej som už len duchom, chlapec hľadiac cezomňa uprene sledoval plastový stánok kaviarne trepotajúci sa vo vetre
Keď som sa za spomienkou chcela obzrieť znovu, miesto ľavého pleca sa mi ponúklo práve a vzduch obrazov mal farbu dozretých fíg
Holuby sa zmenili na deti, z fontány sa rinula voda a chlapec, akosi mi povedomý, akoby ma videl
Akoby ma uprene sledoval roky
A moje kroky smerovali k nemu
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
To o tom človeku, žene, dievčati, dievčatku, ...
mužovi, chlapovi, chlapcovi, chlapčati,
to mi je tak dôverne známe, to dobre poznám,
stále ma všetci sledujú a váhajú, či som blázon
alebo génius a aj tak to vyhodnotia vždy len tak,
ako je im vlastné, kokoti mi hovoria, že som chlap
a kokot, vznešené múzy AHOJ SESTRA a ja niekedy
tak zúfalo (nie, ale skoro) hľadám niekoho, kto by
rozumel a chápal a vedel a bolo mu aspoň troška
jasné, o čom je reč a čo chcem a čo nie.
tak AHOJ SESTRA
A HOJ! LIEČ ... oni to nedajú, pomôcť im budeme musieť
MY, predsa len, sú slabšie pohlavie, aj keď sa tvária tak
silno a neohrozene a odvážne a majú silné reči.
A keď príde na vec, už ich znova niet a trasú sa pri
mamine alebo niekde hlboko v lese a ešte častejšie
zalezení sami v sebe, tváriac sa, že ťa vôbec nevidia