Cesta, po ktorej som kráčal domov bola tak ako vždy dostatočne dlhá na to, aby som porozmýšľal nad mnohými vecami, ktoré sa stali respektíve sa ešte len majú stať. keď som odišiel domov, čakali ma na stole bryndzové halušky, ale nikde nikoho nebolo. Tak som len mykol plecami a pustil som sa do jedenia. Ale len čo som si priložil lyžičku s haluškami k ústam, halušky skameneli. Okolo mňa sa zotmelo, ako keď pred spaním vypnem svetlo. Nevedel som, čo robiť, tak som si ľahol na zem a čakal čo sa bude diať. Okolo mňa sa zjavili starci. Mali na sebe dlhé kabáty a na hlavách kapucne. V rukách držali zažaté sviece. Cítil som neskutočný strach, ale oni sa začali vzďaľovať až zmizli. Chvíľku som ešte rozmýšľal o tom, čo sa stalo ale žiadne logické vysvetlenie mi nenapadlo. Po chvíľkovom rozmýšľaní sa za oknom rozsvietilo zelené svetlo. Postavil som sa a šiel som sa pozrieť, čo sa tam deje . videl som iba zelený lúč, ktorý mieri z oblohy smerom k zemi. Veľmi sama to vzrušovalo, tak som vzal bicykel a rýchlo som sa ponáhľal k miestu kde lúč dopadal na zem. Nikoho tam nebolo, iba veľká diera v zemi, od ktorej vnikal lúč. Za mnou sa znova ohavili tí starci s kapucňami, čo som ich videl predtým, zo stredu kruhu v ktorom stáli vybehol jeden. Na hlave mal prilbu z číreho zlata a brnenie z bronzu. Na brnení mal veľa dier z ktorých mu striekala krv. Rozbehol sa smerom ku mne a sotil ma do tej diery v zemi. Už som si myslel, že je po mne, ale začala som sa vznášať. Videl som starcov ako na mňa pozerajú. Vzniesol som sa až nad oblaky a videl som ten prenádherný nekonečný vesmír. Nevidel som kam tým lúčom stúpam, pretože ma osvetľoval priamo do očí ale som nesmiernu silu. Lúč zmizol. Začul som veľký rachot a ja som sa vznášal v tom nekonečnom nekonečne. Našu milovanú zem som videl ako na mnohých učebnicových fotografiách. Pohyb som vykonával bol spontánny. Mohol som ísť kde chcem a ako rýchlo chcem . videl som všetky planéty našej slnečnej sústavy. Keď som odišiel k Plutu, niečo sa mámilo pozrieť sa späť. miesto, kde bola naša zem bol už iba zhluk kamenia. Vrátil som sa späť, ale bolo to zbytočné. Nevedel som, čo sa stalo, ale tušil som, že zato môže ten zelený lúč, čo dopadal na našu zem. Začal som ho hľadať, ale namiesto toho , som našiel v o vedľajšej galaxii planétu, ktorá bola obývaná podobným tvorstvom, ako sú ľudia. Boli milí, dokonca mali aj rovnaký jazyk ako my, tak sme sa ľahko dohovorili. Zistil som, že to boli obyvatelia našej planéty, ktorý tam boli dopravení nevedno kedy za čias mayou. Ja som im zas vyrozprával príbeh o konci sveta ktorý mal byť. Ja som si uvedomil, že je to práve dnes. S veľkým strachom sa zobudil. Bol som celý spotený, vydesení z toho, čo sa mi snívalo, ale naopak mi ma veľmi zaujímalo, čo by sa salo potom.
Vydýchol som si, ľahol si späť a už kľudnejší som zaspal a , že som vo vlastnej posteli bez následkov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
3. 4.apríla 2016 17:55
Mne sa dnes snívalo, že ma terorizoval taký komiksový záporák - asi Joker - a ničil a vyvražďoval postupne moje okolie a furt mi zanechával kryptické odkazy, v ktorých boli zakódované jeho ďalšie útoky, aby som im v prípade mojej šikovnosti mohol predísť, no ja som neustále zlyhával.
Napíš svoj komentár