Pár útržkov, ktoré mám pred očami, koľko krát si na teba spomeniem. Minule som premýšľal, že aké by to bolo super ak by si rozdával rady môjmu otcovi ešte dnes. Tak ako to robí teraz on nám.
Rád počúvam príbehy o svadbe našich. Stále ťa spomínajú, tvoju obľúbenú pesničku, ktorá vraj nemala zmysel. Podľa niektorých to neboli ani slová ale ty si sa tešil. A vytvoril si ňou spomienku pre nás.
Mám rád ten obraz ako stojíme pred garážou a ty mi pomáhaš ťahať tie mohutné dvere smerom nahor. V tieni a mierne prachom je pokrytá škodovka, typický oranžová, "stodvaciatka". Tie chvíle na záhradke, s vlakom každých pätnásť minút v popredí. Spomienka na strom, ktorý som osedlal, na tatrovku, ktorá mala multifunkčné využitie, na šťaveľ, ktorý rástol na tom mieste.
Chýbaš. Svojej žene, deťom, vnukom/vnučkám.
Minimálne môj otec, čo som sa dozvedel to bral veľmi ťažko. Pamätám si ten deň keď prišiel domov a bol ticho. Tak zvláštne ticho ako nikdy nebýval. Vtedy prišla mamka so slovami: "Nechaj ocka odpočívať, je unavený". Nerozumel som prečo, veď nemal dôvod a dedko iba spí.
Strýko mi do dnes vraví jeden príbeh, ktorý sa mu stal keď bol ešte malý. Spomínal mi ho už asi 5x a mám pocit, že ho ešte raz počuť určite budem.
Svojej žene, ktorá ťa spomína do dnes. Tá, ktorú vie málokto pochopiť a aj cez to všetko nás má rada. Niekedy mám pocit, že si to ani svojím správaním nezaslúžime. Mám ju ale veľmi rád .. rovnako ako som mal teba. Žiaľ neviem si ťa presne vybaviť, vidím tvoju tvár cez hmlu, nejasnú, neostrú.
Pripomína mi počasie práve dnes pri pohľade z okna.
Ďakujem za to, že som ťa mohol spoznať, že si mohol vstúpiť aspoň na krátky čas do môjho života. Verím, že ti je (tam kde si) dobre.
Odpočívaj v pokoji.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hotaru
17. 11.novembra 2014 15:25
pekne napísané.
Napíš svoj komentár