Blaváci, no fuj! Namyslení, trápni, arogantní. Taká som aj ja.

Žijem v najväčšom meste Slovenska. Blava je oproti iným mestá trápny vidiek. Praha je nafúkanejšia ako Blava, ale Brno je vľúdnejšie ako moja rodná hruď BA, hoci je väčšie. Tam, kde sa končia „vilové“ štvrte Bratislavy pre strednú vrstvu, ktorá si domy nemôže dovoliť v centre, tam začína iný svet. Ľudia sú pomalí, hovoria trnafčínou, ešte ďalej spievajú a ešte ďalej sa tá reč podobá moderátorke na Music Boxe. Ľudia sú rôzni, ale všetci sa zhodnú, akí sú bratislaváci trápni. Aj ja som, veď som z BA. A keď si zmyslím v nedeľu večer na chleba, dostanem ho.

Ak hľadáte samotu, nehľadajte ju na lazoch, ale v Bratislave medzi kamennými stenami, ktoré mlčia.

Bývam v malom paneláku a neviem, kto je kto. To je jasný dôkaz toho, že seriál Panelák je totálna kravina. Ľudia sa v paneláku nepoznajú. Viem síce, kedy ráno sused nado mnou vstáva, lebo mu vibruje mobil o podlahu, viem, že manžel od vedľa chodí domov nad ránom, keď ma zobudí výťahom.

Viem, že manželom podo mnou to v posteli akosi prestalo klapať. Ako to? No donedávna ma zobúdzala vŕzgajúce posteľ iba v noci. Teraz ma v noci nezobúdza, ruší ma ale doobeda, hoci auto našej susedky nie je pri paneláku. A pochybujem, že je to vysoko snaživá onánia neukojeného manžela.

nakupovanie je hrozné. Je tu strašne veľa obchodov, a ak si chcete predsa správne vybrať, musíte ich prejsť všetky. To väčšinou trvá týždeň. Parchanti kapitalistickí.

MHD je hrozná. No uznajte, spoj chodí iba každých 12 minút? No to sú debili. A na taxík občas musíte počkaj aj 10 minút. Fakt trapas.

Ľudia v meste sú frustrovaní, alebo nadšení. Stred asi neexistuje. Ak by aj existoval, bola by to obyčajná hra. Jedného dňa sa teším, že celú noc chodím z podniku do podniku a balím barmanov a že nemáme tu len jednu krčmu.

A druhý deň mi srdce krváca, lebo na jedinej trávnatej ploche, kde stáli tri stromy idú postaviť Billu.

Zas bude náš život ľahší. Všetko bude lacnejšie, všetko bude kvalitnejšie a zas bude zvoniť viac típkov na reklamné letáky. Máme dôvod byť fakt šťastní. Z okna vidím parkovisko a pár zomierajúcich kríkov. O pár dní nám ich rozmrdajú, aby sme mali lepší a rýchlejší internet.

Na tom internete budem veriť platonickým láskam a budem si pozerať fotky prírody, ktoré nafotili tí, ktorí sa neboja na víkend vypadnúť.

Toto mesto za to nemôže. Je to len v ľuďoch. Oni ho ničia a robia z neho trápnu škatuľu materiálnych potrieb. Ale prečo? Lebo im na tomto meste nezáleží. Majú dosť peňazí, alebo nie sú odtiaľto a každý víkend fičia preč a na mesto nadávajú vo svojich pekných domčekoch. Cez sviatky je Bratislava mŕtva. Rodení Bratislavčania hľadajú pekné miesta, ktoré zmizli a boja sa povedať, že sa tu narodili a bolí ich, čo vidia. Nie, ani oni už nemajú radi Bratislavu. Ak tu chcú prežiť, nemôžu ju mať radi aj keby chceli.

V nedeľu poobede začínajú smerom do BA zápchy. A oni nadávajú, nadávajú. A pri tom vedia, ako tú sviňu Bratislavu potrebujú.

A ani tie hviezdy nesvietia na moje rodné mesto tak ako na iných. Bratislava musí byť fakt veľmi zlá.

 Záchod

0 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu