Na dzedzine u babky... Dívča, krv je znak plodnosti!

Máti ma poslal tento víkend k babke. Pri tejto informácií, ktorá neskôr nabral charakter imperatívu som sa skoro rozplakala. Ja viem – ja som tá divná, ktorá vie všetkých a všetko odbiť, je nechutná a nad vecou.... lenže... babka je môj predok a nejaké tie gény som po nej zdedila. Žiaľ nie všetky. Niektoré som dostala z maminej strany a to je prúser. Babke sa génovo nikdy nevyrovnám, nie je to možné. Ja som nad vecou. Lenže babka je nado mnou a to je pre mňa veľmi nezvyklý a veľmi nepríjemný pocit!

Na vidieku v dedine Veľké Držkovce som sa stala zo dňa na deň totálnym lúzrom!

A okrem toho som v ten deň dostala krámy. U babky je voda na dvore... a záchod? Kadibuka. A vložky som si zabudla doma. A obchod je cez víkend pre istotu zavretý. Musela som babku požiadať o pomoc.
„Óóóó, dívča moje, to my za mladi, sme si také veci šili, nič sa nestane keď sa priučíš.“
„Čooože?“
„Na tu tieto handry, veľa šťastia.“ Pohľad mi skončil na starých zatuchnutých handrách, z ktorých kričal syfilis alebo niečo podobné!

„Mimochodom, aby som nezabudla, špinavé nevyhadzuj, ale oper.“

Fuj! Bol to humus... nielenže som si medzi nohy dávala kus látky, aleešte to aj prať? V koryte podotýkam. Keby ma teraz videl niekto z mesta tak koniec! To to je nehorázny zapadákov.

Prala som svoje provizórne vložky, keď spoza plota vykukla suseda. Mala asi 130 rokov, bez zubov a aj keď chodila každý deň do kostola vyspovedať sa z klebiet, Boh ju rád zrejme nemal a na nej zovňajšku sa pekelne vyzúril. Jej tvár vyzerala ako zosušená hruška, keď zavrela oči aj ústa, človek ich v tých vráskach nevedel opätovne nájsť. Telo Zhrbené do guličky a hlas sa podobal plaču mačky, ktorej ste privreli chvost. Zobudiť sa vedľa tejto ženy znamenal jasný infarkt. (Inak hádajte, prečo je asi vdova?)

„No, nééé, vaša maličká je už žena, krv je znak plodnosti dievča naše. Večer za tebou pošlem svojho pravnúčika Tonka. Móžte rovno ísť do kostela za pánu faráru dohodnúť svatosť bóžu.“
„What the hell!“ Ona sa usmievala. Keby vedela, čo som povedala, trikrát by sa prežehnala a bolo by po svadbe. A tak som pre znásobenie svojho utrpenia vyskúšala svoje prekladateľské umenie:

„Čo do pekla?!“ vykríkla som.

Suseda ma začala preklínať, nadávať mi do k*riev, ktoré jej chcú znesvätiť syna. Babka na seba nenechala dlho čakať, vybehla z chalupy, po susedke hádzala halušky a na koniec to zaklincovala mojou krvavou... handrou, ešte nevypratou.

Zložila ruky v bok a „popod fúz“ sa smiala. Suseda zakričala:

„Marínka, si divná a nechutná, fuj!“ a odpľula si.

Jojo, som po babke a som na to hrdá. Usmiala som sa a šla spokojne do chalupy. Tento víkend možno nebude ani taký zlý.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu