Tak dnes si starostliví muži nezasúložia. Vraj som divná, priam svätica - a to neobšťastňujem farára!

Stál tam s kyticou kvetou a bolo mi na smiech. Už to nebol ten pankáč, chalan z distra, už bol chalan bez distra a ešte k tomu nahodil taký slušácky a moderný disco štýl.

Hehe, chalan bez distra. Hehe.

Pozorovala som ho z diaľky ako nejaký uchylák. Isto som tak aj vyzerala, mala som na sebe veľké boty, dlhý kabát ako exhibicionista (radšej nezverejňujem, čo sa mala pod ním) a na hlave vymodelované číro, aby som lepšie zapadla medzi ostnaté kríky. Dokonalé maskovanie.

A predsa nie pre každého. A vraj majú babky horší zrak.

„Mladý pán, dávajte pozor, tá žena vás chce určite okradnúť!“ zakričala škrekľavo akási žena. Na tento moralizujúci výkrik sa zbehli ľudia z okolia, teda najmä oteckovia, ktorí si potrebovali dokázať pred manželkami akí sú nebojácni. Magori. Keď ma vytiahli z môjho úkrytu, chalan bez distra šokovane vyhlásil:

„Nechajte ju, to je moja priateľka.“

Babka neveriacky krúrila hlavou – taký pekný chlapec a hentaké divné žieňa. Hrdým mužom klesol nielen hrebienok, ale aj penis, ponížili sa pred manželkami, ktoré sa začali smiať, čiže dnes sex nebude.

„Ale čo ste robili v tom kríku, keď je to váš priateľ a čaká tu na vás.“ Obrátila sa žena ku mne.
„Máme výročie a hráme sa na uchýlačku a nevinného chlapca. A vy ste nám pokazili predohru!“ vyblafla som na ňu. Odišla prežehnávajúc sa a niečo si šomrúc pod nos.

Tak a boli sme tu ja a on. Trochu mi to pripomínalo začiatok z knihy Mechanický pomaranč Tak jsme tu já a ...
Vytrhol ma z myšlienok.

„Toto je pre teba.“ Vzala som kyticu.
„No to si nemusel. Toto stretnutie je vlastne zbytočné, ja som po tebe chcela z kríkov hodiť lístoček že neprídem, ale tak už som tu, tak ti vravím osobne, že neprídem.“ Vyhovárala som sa.
„Zvláštne, pretože si tu.“ Pousmial sa, asi si myslel, že som mu naklonená. Ak áno, tak to iba preto, že fúkal vietor a záťažie (moje pravé kozy samozrejme!) v podprsenke ma ťahalo smerom dopredu.
„Vieš, ale ja som si spomenula, že ty budeš otcom, lenže ja mama nebudem, čiže takúto hru hrať nemienim. Som síce divná a nechutná, ale ja si nezačínam s nezadanými chalanmi.“
„No...“ zmĺkol. „no neviem.“
„Čo tým chceš akože povedať?“
„Čo típek zo shopu?“
„Je frajer holky z matfyzu a tým to u mňa končí. A odtiaľ je moje teritórium, aby si vedel.“
„Ona potratila. Hm. Stáva sa. Ale som rád. Lebo mám rád teba, nie ju. Myslím.“
„Myslíš, tak ty myslíš? Keby si aspoň raz vedel myslieť kok*tom, aby si sa vedel rozhodnúť. Čo odo mňa chceš, keď ty nevieš, čo chceš.“
„Pozri, aj s ňou som si dačo zažil, nemôžem ju len tak poslať do paže.“
„A mňa si mohol?“
„To bolo iné,“ hlesol.
„Áno, lebo som si nevymyslela decko, asi dosť ťažko, ako panna že jo? To by som rovno Ježiša mohla porodiť. Ale to ja vlastne nemôžem, lebo podľa kresťanských pravidiel je tá tvoja omnoho čistejšia než ja, lebo chodí obšťastňovať pána farára!“
„Prestaň!“
„Ty si radšej zisti, ako potratila! A či vôbec, ty zberateľ parohov!“ zakričala som, demonštratívne odtrhla jeden lupienok a hodila ho po chalanovi bez distra.

Ruže som rozdala mužom v parku. Nech ich dajú manželkám, nebolo by fér, že si dnes kvôli mne nezasúložia. A vraj som divná. Priam svätica!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu