Ty si iná, priznaj sa!!! ...Odhaľ svoju pravú tvár, aj keď je len ryť :)))

Opäť sme sa stretli s chalanom z distra. Asi som mala trochu výčitky, že som šla s típkom z obchodu. Ale ten aj tak nemá záujem a skôr ho zaujala holka z matfyzu...
Proste sme sa stretli, umelo, dohodnuté cez SMSky, naplánované a suché... Nabudúce už nebudem počúvať svoje revúce svedomie.
Možno to bolo preto, že v mojom rebríčku „da best bojs“ padol na tretie miesto a podvedome som to nechcela.

Rovno som sa ho spýtala, že kedy si zapicháme, lebo chcem mať 22 detí (podľa knižky Hlava 22) a musím začať už teraz, aby som nerodila po štyridsiatke. Veru veru...ešte som nebola ani riadne dospelá a už ma v jednom kuse zo sna prebúdzalo tikanie biologických hodín.

Zas sa nahneval. Vraj nemám byť hrubá a sarkastická. Vraj som bola na našom prvom stretnutí úplne iná.

„To vieš, pila so Kofolu.“
„No a?“ pýta sa nasrane.
„Cukor a bublinky...pekelná kombinácia.“
„Aha.“ hlesol.

Bolo medzi nami zvláštne puto. Mala som pocit, akoby sme boli už štyridsať rokov manželia (konečne zlatá svadbu, bude kopa darčekov!!!) a zároveň sa mu zdalo všetko prirodzené nechutné – cikanie, kakanie, pchatie prstov do nosa (prípadne iných otvorov). Podľa mňa naozaj vážny vzťah začína v okamihu, keď sa nehanbíme pred partnerom srať – aj keď sme na záchode, môže to počuť, veď to čľupká. A je to normálne. Prirodzené. To on nedokázal pochopiť.

Asi som naňho šla prirýchlo. Predsa len po necelom týždni som naňho vybehla s geniálnym potomkom, uznávam, spravila som chybu. Tak a teraz by mi mohol odpustiť. Nechcel to.

„Serieš ma. Neviem, čo ti chýba? Každý chalan by sa začal modlievať, kebyže po ňom takto ide holka. A ty? Tváriš sa, že ma chceš, ale ma len sereš a pri tom ma ani neosereš!“
„Prestaň!“ strácal nervy.
„Prečo?“
„Furt musíš kecať pič*viny, úplne od veci! S tebou sa nedá vydržať.“
„Tak prečo si sa chcel stretnúť?“ nechápem.
„Lebo ty si iná, priznaj sa!“
„Som práve takáto, akú ma práve vnímaš.“
„Nikto nemôže byť tak divný.“
„To by si sa čudoval.“
„Ty niečo skrývaš a možno preto ma priťahuješ, lebo to chcem zistiť.“
„Ak rád objavuješ vrstvy, kukni si rozprávku Shrek, alebo zožer Tiramisu, alebo cibuľu a neotravuj ma!“
„Povedz pravdu!“ Mlčím, skláňam pohľad.
„Otec ma v detstve zneužíval...“ priznávam potichu. Pohľad chalana z distra bol úžasný, oči mu vypadli z očných oblúkov, musela som mu ich tam naspäť zatlačiť, pri čom som mu ich asi vymenila. Snáď konečne zmení uhoľ pohľadu, heh.
„To vážne??? To ma mrzí...“ spusti po tichu prednášku a slová útechy. Začnem sa rehotať:
„Jasné že ne, obesil sa, keď som mala šesť!“
„Ty krava! Asi vedel, čo robí!“ nasral sa.
„Keď chceš ísť po vrstvách, zamysli sa nad tým, že by si mal brať ľudí aj s chybami.“ To už ma nepočúval a odchádzal.

Ja ľudí nechcem meniť. Páčia sa mi takí, akú sú. Aj keď s niektorí nechutní, napríklad ako zakonzervovaní miništranti, ktorí dokola pri sexe praktizujú len misionársku polohu. Ale tolerujem ich. Majú môj R E Š PE KT.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu