Lúčenie...

Už 3 mesiace som to vedel, už 3 mesiace som sa pripravoval na ten ďeň no stále som tomu neveril, keď to prišlo.Janka odchádza do Ameriky,na rok, a dnes je somnou posledný deň...posledný, najposlednejší za celý ten rok.Ako to zvladneme?Ked cele dva roky sme spolu deň čo deň.Ako zvládnem tú neistotu ,že ako sa Janka má, čo, kde a hlavne s kým robi?!Nevedel som si odpovedať...Aj napriek tomu, že s Jankou sme sa ľubili,ja som citil ,že už nič neni tak ako kedysi...asi som si to všimol len ja,ako asi najcitlivejší chalan na svete-ako Janka vraví.Ona je zas, moj pravy opak...ale to je teraz už jedno...Chcel som aspon posledný spoločny den straviť vo dvojici, možno niekde v prírode, alebo na kúpalisku, v kaviarni, u mna v postielke...to je proste jedno...len byť s nou,a sám.Všetko ale bolo uplne inak, Janka si nasu rozlucku predstavovala ako posedenie s partiou, ked sa jednou ranou rozluci so všetkymi.Sedeli sme na lavičkach pred našimi barákmi.Moja nálada bola úplne pod psa.Povedal som ,že idem domov, a nech Janka ide somnou, nech jej poviem pár peknych slov a obsypem ju bozkami v mojom objatí.Ona ale povedala ,že nejde...že sa chcela somnou rozlučiť tu,ale že ked nechcem je to moja vina...Do očí sa mi nahrnuli slzy, vedel som ze je zbytočne ju prehovarat.A tak som sa postavil, objal ju a pobozkal jednym,dvoma..troma...bozkami pár metrou od nasej partie.Do očí sa mi nahrnuli slzy, a tak som sa na nu posledny krat pozrel, zamával a otočil sa, nech nik nevidi ,že plačem....Ked som prisiel domov plakal som, placem aj teraz.Napisala mi sms ze ma lubi...rozplakal som sa este viac...a potom, z čistej zufalosti, sebalutosti a smutku jednak z nasej rozlučky ale aj celkoveho zistenia ,že ju neuvidim rok ,napisal som jej báseň..Ale neposlal...ja ani neviem, či si ju Janka zasluži.Nielen za nasu rozlučku, ale za všetko...
Aj tak ju ľúbim.....




Ako blesk z neba,ako zlý sen,
Prišiel nám zrazu, lúčenia deň.
Treba sa vzchopiť,zahnať smútok zo seba,
aký len dlhý, bude rok bez teba?
Či láska sa stratí,nechcem vidiet ani v snoch,
či rok samoty bude koniec pre oboch.
Stať sa može všetko, možno uchmatne ma iná,
a Ty zrazu pochopíš ,že už niesi jediná.
Nie! Nechcem nad týmto smútiť,
a Ty, Ty si sa mohla aspon rozlúčiť.
Aspon chvílu sukromia,aspon bozkov lásky dávku,
že nepovieš mi "Ľúbim Ťa" na to som dal stávku.
Dobre Ťa už poznám,viem čo od Teba čakať,
na teplú posteľ plnej lásky, ani nešiel som ťa lákať.
Teraz v nej ležím sám,slzy mi na vankúš padajú,
a z okna vidim ako páriky sa láskaju.
V kúpeli slnka, v lúke plnej kvetov,
premyšlam o tom ,ako ležím tam s Tebou.
Vtáky spievaju, v úľoch sa robí med,
celé to všetko je pre mna skôr jed.
Prečo?Keď všetci sú z leta namäkko?
Preto, leby Ty si odomna ďaleko...
Čas, plny nehy a vzájomným láskaním,
bude pre mna zabitý, dlhým čakaním.
Bodlo mi to do srdca ako meč, náhle a sečne,
budem dúfať ,že žiadna búrka netrvá večne....

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu