Soľ do rany...

Zhoda náhod, okolností, súhra nešťastnej udalosti a nástrah každodenneho života mi opať dopriala prežiť najkrajši den prazdnin.Respektíve hodinu.

Po súbore preplakanych, smutnych a prázdnych dní, ktoré som prežival po rozlúčke so svojou láskou (,ktora pre tych co nevedia, odisla po nasom 2ročnom vzťahu do Ameriky) nastal deň, o ktorom som ani nesníval.
Samozrejme každa minca ma dve strany.
Pred týždnom mi brat mojej lásky volal, že im náhle umrela stará mama. Prirodzenou smrťou samozrejme, ale každeho z rodiny sa táto správa dotkla.Obzvlášť som tušil ,ako sa musi citit moja láska, ak o tom už vie. Sama v Amerike, pocit ze jej umrela milovana stara mama ,ktoru sme na bickyloch chodili každy majov vikend navštevovať.
Jano- láskym brat, mi dva dni na to povedal, že pohreb je vybaveny až o 2týždne.Až vtedy, ked priletí moja lásočka, pochovaju starkin popol do zeme.A tak aj bolo, ked som sa dozvedel tu novinu, že osoba ktoru tak milujem priletí dňa 6.7.2008 domov, a ja budem moznost stretnut sa s nou ,bol som od štastie cely v strese .Ked som videl ,že mi zvoni telefon, a na displeji sa objavilo jej meno a fotka, bol som cely bezseba.Povedala mi ,že sa na slovensku zdrzi zhruba 10hodin, vratane pohrebu a privitanim s blízkymi, ostal som trocha sklamany....bla bla bla...ubehol poreb...bla bla...privitanie s rodicmi..bla bla... A potom som prisiel na rad ja Ked som ju uvidel a objal, triesol som sa ako male dieťa, do oči mi bili slzy, ale premohol som ich....šli sme ku mne, ani som jej neurobil čaj ani nič.Len som sa s nou chvilku zhovaral, ako sa v amerike má, či jej chybam a podobne.Povedala, že je tam fajn, jedine co jej tam chyba som ja.
Pobozkal som ju, tak žiadostivo, že som ju zdvihol a odniesol do mojej izby na postel.Moje bozky boli plne vášne a lásky, a jej bozky už neboli všedne ako nedávno, boli opať take ako ked sme spolu boli prvy rok. Prežili sme krátke ,ale o to intenzivnejsie milovanie.Bolo to nádherne. Balzam na moju ubolenu dušu a srdce.
Chvilku sme si polezali v objati, a zacitil sm pramienok jej slz na ramene.Bolo ťažke ubraniť sa slzam aj mne.Preto sme si poplakali v náruči, a jeden druheho mohol utešiť len tym, ze v srdci budeme naveky spolu, bezohladu na fyzicku vzdialenost.
Zavolal jej otec. Cakal ju pred mojim domom, pripraveny odviezt na spatne lietadlo.Nechcel som ju pustit, obijmali sme sa ale potom ma odsunula povedala mi ahoj a zavrela dvere.
Začal som neuveritelne plakať.Ved tato hodina bola ako sen.A v momente mi do otovrenej rany nasypali soľ a ja som sa musel ešte bolestnejšie zase lučiť.
Uvedomil som si, že toto je cena za tú najkrajšiu chvilku prazdnin ,ktora sa prave skončila.
A je to veľmi vysoka cena....

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu