21. 9. 2009 som bola vystresovaná, ako ešte asi nikdy dovtedy. Ráno som sa stretla s priateľom (už ex) na stanici a že ma odprevadí pred školu. No jo pred TUKE. Môj prvý deň. Keby mi deň vopred nenapísal jeden chalan, že budeme mať spolu prednášky, tak by sa dalo povedať, že tam budem sedieť sama medzi 400 neznámymi ľuďmi.

Kým som našla budovu a miestnosť, v ktorej sme mali mať prvú prednášku prešlo aj niečo vyše pol hodiny. Uf a vošla som dnu. Bol to skvelý pocit. Našťastie bolo ešte pár miest voľných tak sme si s kamošom sadli. Obzerala som si ľudí a samozrejme, užívala som si, že okolo mňa bolo cca 400 chlapcov a asi len 20 dievčat. Proste paráda.

Už ani neviem, čo to bolo za prednášku. Vlastne som to asi nevedela ani vtedy, pretože veľa času mi zabralo obkukávanie ľudí. Keď som si pozrela asi všetkých, ktorí ma zaujali vytiahli sme si s kamošom papier a začali hrať piškvorky. Vôbec ma nezaujímalo, čo sa deje naokolo. Odrazu sa všetci postavili a začali odchádzať. Fajn neboli sme tam dlho.

Po asi hodinovej prestávke ma čakalo cviko. Hrozne ale hrozne som sa bála. Čo ak trepnem nejakú blbosť? Čo ak tam budú nejaké kravy? Čo ak nebudem stíhať? Čo ak sa strápnim? Nešla som do učebne ale na záchod a tam som to asi 5 minút predychávala. Hanbila som sa tam vojsť.

Keď som nabrala kúsok tej mojej odvahy vošla som s pohľadom zaboreným do kabelky, že akože niečo hľadám. Sadla som si do prvej lavice ku katedre. Nechcela som sa obzrieť ale proste zvedavosť mi nedala, tak som sa tak nenápadne, ako to my ženy vieme, otočila a zistila som, že v triede som jediné dievča. Vstúpila doktorandka , predstavila sa nám a zistila som, že máme matiku (nejak mi úplne vypadlo z hlavy akú mám hodinu)

Samozrejme, hneď prvú hodinu som musela ísť počítať niečo k tabuli. A áno vedela som to Nedala som sa zahanbiť. S blaženým úsmevom som si sadla spať do lavice. Tak vyvolala ďalšieho. Zodvihla som pohľad od zošita. Bol skvelý, okúzľujúci. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Páčil sa mi.

Na nasledujúcom cviku som si sadla k nemu. Za mnou sedel MUF s ešte jedným spolužiakom. Nejako sa ale ten môj spolusediaci do našej debaty nezapájal. Pripadal mi taký hanblivý. Nechcela som sa mu tlačiť do riťulky a nechcela som ho nasilu pchať do debaty. Tak ale aspoň som sa neho mohla pozerať Na konci sa ani nepozdravil, len sa zodvihol a odišiel.

Po škole som sa mala stretnúť ešte s Robom (už ex). Zistila som, že za celý deň som si na neho ani raz nespomenula. Pýtal sa ma na školu, na spolužiakov. Keď som mu povedala, že som jediná holka v triede takmer dostal infarkt. Robil si srandu z toho, že nieže ho kvôli niektorému opustím. ( Bohužiaľ, no pre mňa našťastie, neskôr sa tak stalo )

 Blog
Komentuj
 fotka
dotissa  15. 3. 2011 10:58
a žili spolu šťastne až kým neprišiel december 2012
 fotka
onaj123  15. 9. 2012 10:42
Ty sa rada bozkávaš lebo na profile vytŕčaš jazyk ale pekne píšeš!
Napíš svoj komentár