Pre dnešok som sa rozhodla vybrať si úzko špecifikovanú tému, aby som sa nemusela rozpisovať, čo inak mám veľmi rada, no čím viac nepresností a čím menej informácií, tým viac ma to irituje a znepokojuje a ťažko by sa mi niečo také odosielalo, hoci len do blogu.
Ego a jeho kŕmenie alebo naopak vyhladovanie, ktoré sa zas až tak často v dnešnej dobe nevidí.
Mám rada svoje ego, samú seba, a rada si ho aj pohladím ako každý. Celý tento blog je o egách a o ich presadzovaní, miešaní sa a splývaní.
Myšlienka, že by sme sa mali ega vzdať sa v dnešnom svete nosí len ako akýsi nemožný ideál. Bolo by to síce pekné, pre niektorých nirvanické a oslobodzujúce, no pre väčšinu z nás len strašidelné. Priznajme si, strach je plodom ega, je to najväčšie negatívum, ktoré ego so sebou prináša.
Sú teda tri cesty, ktoré máme. Podpora a zhýčkanie ega je tou najľahšou. Vykašľať sa na psychologické bláboly je tou strednou a najskôr pokryteckou. No a samozrejme, je možné uberať z ega, uberať zo strachu a iných negatívnych ale aj pozitívnych pocitov, ktoré máme. Na konci vraj čaká neobmedzená láska. Nepôjdete to skúsiť?
(Ak áno, dajte vedieť, nech aj ja sa budem môcť rozhodnúť, kam sa nasmerujem.)
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár