Smrt za zachranu ineho

Bol uprsani den a ja som a utekala na koni po lestnej ceste.No vtedi som mislela na tri najdojezitejsie veci pre mna... na moj strateni dom ktori bol pre mna utociskom, na moju rodnu zem do ktorej sa uz nikdi nevratima na moju rodinu ktoru zavrazdili.Nemala som v sebe ani kusok nadeje, nadeje ktoru bi som tak velmi potrebovala, nadeje ktora, mi tak velmi chibala...V tej chvili som mala iba jedno zelanie:dostat sa domov. Vidiet moj dom v tom slnecnom svetle, vidiet ho s timi ludmi ktorich mam rada. Vratit sa tam kde som kedisi bivala kde som virastala. Odtialto uz nebolo cesti spät.A tak mi zostavalo iba ist vpred abi ma nenasli.Ako nasli moju rodinu.Kazdou chvilov boli ku mne blizsie a prahli po mojej smrti.Chceli ma zabit ako ostatnich clenou mojej rodini iba kvoli majetku.V tom dazdi som musela ist hustim lesom na mojom jedinom koni.ja som bola jedina komu sa podarilo ujst pred ich malej armade pistolnikov.Aspon som si to mislela...

Ako tak unikam na mojom koni pocujem za sebou viac kopit.Zrazu ma predbehne cierni kvon na ktoreho chrbte je mali chlapec.zacina sa mi jeho tvar bit povedoma. Spomenula som si na nasej sluzki sina maleho Arona o ktorom si misla ze je tiez clen rodini a tak ho chcu zabi ako ostatnich... Nemozem pripustit abi toho maleho chlapceka zabilikvoli rodine do ktorej vlastne ani nepatri.Musela som mu niako dat cas na unik aj kebi ma to malo stat vlastni zivot.

chtila som do ruki malu pistol ktora mala iba tri naboje.prinutila som kona abi zastal a ked sa zamnou ten mali chlapec obzre dala som mu najavo neh pokracuje v ceste a neh sa zachrani...aspon on.coskoro ma dohoni pistolnici presne ti ktori zabili mojich rodicov.obklucili ma a vsetci namierili na mna zbran bolo ich viac ako som si mislela. opatrne som sa smnzila namierit zbranou na jedneho z mojich nepriatelov. Strelila som toho ktori bol pri mne najblizsie a to spustilo automaticku palbu vsetkich ostatnich na mna.

Nevedela som ze smrt nemusi bit taka bolestiva.Necitila som ziadnu bolest aku citili moji predchodcovia ktori zomierali vo vojnach za seba. Vzdi bojovali za seba a asi preto som ja nepocitovala bolest. Preto lebo som umrela teda umieram za toho chlapca. Zahmlieva sa mi pred ocami a padam z kona na mekku zem pokritu vlhkov tavou a machom.Uz citim iba tie studene dazdove kvapki ktore mi padaju na cele telo.Mam pocit ze omdlievam zaspavam na nekonecni sen.Ktori sa nidi nezopakuje....

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu