„Prestaň! Čo nevieš, že u susedov je dnes pohreb?!“
„Čo tam je?! Kto zomrel?!“ vykríkla Lucia dvíhajúc hlavu, v ktorej sa šok prerýval s obrovským strachom v očiach.
Jej mama len smutne odvetila: „Ujo Peter, ty o tom nevieš?“
V tej chvíli sa Luciin strach naplnil. Stratila chuť na jedlo a tichým duchom sa vytratila do izby, z ktorej bolo vidno presne na vchod susedov.
„Nie, prosím nie! Však to nie je pravda! “ prosila Boha, aby to, čo sa práve dozvedela, bol len zlý sen.
Sadla si na stôl v svojej detskej izbe a modlila sa.
V tom pri bráne zastalo auto a keď sa otvorili dvere, vystúpil z neho muž v čiernom, spolu so svojou manželkou a dvoma deťmi.
„NIE! To nesmie byť pravda! On nesmel zomrieť!“ presviedčala Lucia samú seba.
No „ľudí v čiernom“ na dvore pribúdalo a pribúdalo.
Naraz všetko stíchlo.
Nik v čiernom. Žiadne kvety. Žiadne pribúdajúce autá. Len obrovské ticho a prázdno.
V kútiku srdca začala dúfať, že to všetko bol len „výplod jej fantázie.“
Dokonca, na moment si myslela, že sa jej to naozaj zdalo.
To všetko však skončilo vo chvíli, keď sa otvorili vchodové dvere a von vyniesli truhlu, okolo ktorej sa zhŕkol celý zástup ľudí.
Vstala, a cez malý otvor v zarosenom okne ho skúšala nájsť.
„Kde ste?! No tak, ukážte sa mi! Ja Vás nevidím! Prosím, prosím!“ kričala z plného hrdla, ale bezvýsledne.
Skutočnosť, že niekto pre ňu tak dôležitý je mŕtvy nebol len sen.
Nevedela to, nevedela, že ho k svojmu životu tak veľmi potrebuje. Uvedomila si to až vo chvíli, keď odišiel – NAVŽDY.
„Bože prosím neber mi ho! Ešte nie! Ja, ja musím sa mu poďakovať, povedať mu, ako ho mám rada, že ma mrzí, ak som mu niekedy ublížila a ešte...“
Ticho. Bolesť. Smútok. Žiaľ. Prázdnota...
V tom do izby vošla Luciina mama i jej starý otec. Pozreli von z okna a smutne skonštatovali:
„Ach Peter, bude ťa škoda, bol si dobrý chlap.“
V tej chvíli sa bolesť, ktorú Lucia cítila, tisíckrát znásobila.
„Nie! Ja tomu prosto neverím!“ kričala, i keď ju nik nepočul.
Stála 3 metre od svojej mamy, ale plač a bolesť sa jej darilo skrývať triumfálne. Nik si nič nevšimol, presne tak, ako si to želala. No vo vnútri duše kričala o pomoc.
„Zomieram, prosím, zachráňte ma, prosím, ja...ja zomieram!“
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár