večer sa začal ako každý iný...Povodnym planom bola damska jazda so vsetkym co k tomu patri-klebietky,jedlo,pitie...Smiech na cele mesto,velke ankupy jedla....krasny posed na trave ked slniecko narazalo na skla mojich slnecnych okuliarov...proste nevyslovna pohoda,pocit kludu,spokojnosti a toho,čo sa vola RESET...zrazu ako zapadalo slniecko,zapadala aj myslienka byt same v meste...mobil vibrujuci v mojom vrecku ohlasik prichod osoby pred ktorou som mala strach,respekt,zvlastne pocity...po 2 rokoch nenavisti,zurivosti...som zmäkkla...citlivost sa nedala uz nijak prekryvat...a ved predsalen rok prezity ruka v ruke,sa len tak z mysle neda vymazat...je to neuveritelna kopa spomienok,z ktorych sa zachovaju len tie prijemne,len tie dobre...a pot tom case sa ci chcene,ci nechcene na vsetko zle zabudne...ci len ja som takou slabou,ze zabudam na bolest a trapenie?...proste nieco v moje hlave povedalo: dost bolo nenavisti!...objatie bolo velmi rychle,letme...take...nesmele,plne ocakavania...potom sa zacalo,to co sa nemalo...spomienky...vsetky tie krasne...vsetko to,co ma robilo stastnou...a myslienka toho,ze to bolo to najlepsie co som vo svojom (sice kratkom) zivote zazila...ma robila zvlastne smutnou....krasna cesta domov,za zmenila na nieco,co sa stat nemalo...vybuch citov,citov,ktore vznikli zo spomienok....najsilnejsie objatie,plne niecoho,co sa ani slovami neda vyjadrit-dovera?,lutost?,smutok?...tuhe a pevne....objatie v ktorom som sa citila bezpecne...zrazu rozum a mozog ako keby vypol,umrtvil sa na par sekund a fungoval len ten cerveny kus svalu bijuci v kazdej hrudi...oci sa stretli...a v tych ociach bolo nieco zvlastne...presne to,co v nich bolo pred tymi rokmi...preto uz nikdy nespochybnim,ze STARA LASKA NEHRDZAVIE....teda možno to láaska v tom momente nebola,ale bol to ten zvysok citu,ktory sa zo srdca nikdy nestrati,lebo tam zanechal nieco jedinecne,co sa nezmaze...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár