Veľkonočný pondelok- Kto je skutočný sadista??

Tento deň ma prinútil uvažovať nad rôznymi vecami, ale najmä nad otázkou, že kto je skutočný sadista. Prekvapí vás to, ale zistila som, že mužské pohlavie to nie je. Oni sú totiž natoľko „inteligentní“, že sa nedokážu vcítiť do kože druhých. Preto ani nechápu, čo sa v nás (ženskom pohlaví) vlastne deje. Som si istá, že kebyže to dokážu, viac ako polovica by s tým prestala... Som za názoru, aby utorok bolo všetko čo im dlžíme vracané. Aj by som to rada uskutočnila, avšak... Stretávam sa s problémov, ktorý je vlastne riešením mojej otázky.

Áno. Tí čo predpokladajú, že to sú rodičia majú pravdu. Ale ani nie tak rodičia (môj otec by sa na tom zasmial- odskúšané) ako moja „milujúca“ matka. Poviete si, že trepem a že to píšem v hneve, ale vysvetlím to.

Ale pekne od začiatku. Keď som chorá moje mamička mi hovorí ako ma ľúbi a ako by to zobrala na seba... KECI!! Dôvod- Keď som mala v nedeľu teplotu, v pondelok (aj keď som to viacej krát prízvukovala), ma obliali studenou vodou. Chalani sa uškrnuli, ale jediný kto sa z chuti zasmial bola moja mama. A teraz mi vysvetlite, či sa za pokrytectvo nepovažuje, ak mi v jeden deň tvrdí, ako strašne ma ľúbi a aká je rada že jej pomáham (dala som dolu všetku špinu zo sporáka a tým myslím, všetku mastnotu a aj všetko čo tam bolo už vyše 10 rokov...) a na druhý deň sa zo srdca teší z toho, že o niekoľko dní budem mať teploty a zase vymeškám školu. Pomyslíte si že preháňam, ale pre ľudí s nízkou imunitou (ako ja) je táto možnosť nesmierne pravdepodobná.

A teraz k iným dôvodom, prečo za väčších sadistov nepokladám mužov. Uznávam, niečo s nimi nie je v poriadku, keď so šťastím robia niečo takéto. Ale zase si povezme, že je to jediný deň v roku, kedy nám za odmenu môžu niečo vyviesť. Nie je náhoda, že väčšinou sú to známi, alebo spolužiaci, alebo rodina, kto príde a hodí na nás vodu. Sú to proste hlúpe deti (áno aj dospelý muži sú ako deti), ktoré tým nemyslia nič zlé, lebo ich rozum nie je schopný sa vcítiť do kože iných (ako som už vyššie napísala).

A teraz naspäť k dôvodom prečo sú matky sadistickejšie, ako kopa chalanov s vedrami, keď štyria držia dievča a jeden naň leje niekoľko litrov vody. Viete čo robia matky v tom čase?? Za zamknutými dverami sa smejú a povzbudzujú chalanov (zažila som). A teraz mi povedzte, že čo je horšie. Vlastná matka smejúca sa na ponižovaní a utrpení dieťaťa, alebo indivíduá čo nevedia čo vlastne robia. Zakaždým premáham slzy hnevu, ale keď to zažije človek niekoľko násobne za sebou, už to nie je také ľahké.

A ako sa hovorí trafená hus zagága. Keď ma prišiel poliať môj ujo, oblial ma trochou vody. Keď som sa prezliekla a išla som sa naraňajkovať, skonštatovala som, že je to plne sadistický sviatok. Môj ujo povedal, že keď som bola menšia, páčilo sa mi to. Moja „milujúca“ matka na mňa (doslova) zrúkla, aby som nešomrala. Nuž aspoň viem na koho sa obrátiť, keď budem mať nejaké problémy. A na druhý deň to bude zase tá stará pesnička ako strašne ma ľúbi a ako by pre mňa dala všetko kebyže môže, bla bla bla... a zase o rok sa to všetko zopakuje. Ako sprostá sa pretŕham aby som jej pomohla s upratovaním, za čo ani nedostanem otázku či som v poriadku.

Keď to teraz píšem, uvažujem či by som nemala skočiť do levíc po nejaké lieky na bolesť hrdla, pretože sa cítim, ako keby som tam mala padajúcu mačku, čo sa sa celou silou snaží vyšplhať hore. A nie som jediná čo má takú matku. Nuž dúfam že je niekto, kto to prežíva aspoň o trochu lepšie ako ja. A tým čo sú na tom rovnako, držím palce, aby to prežili a aby nepovedali našim „milujúcim“ matkám čo si o nich myslia. Ja som to už mala pár krát na jazyku.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu