Otváram dvere,vidím oči poštára Načiahnem k nemu ruku,list mi podáva. Kto posiela ho,pýtať sa netreba, stačí,ked ho cítim v dlani a viem,že je od teba. Obálka zvlhnutá slzami tvojim, zmočená adresa neznámej krajiny. Píšeš,že ľutuješ,že trápia ľa všetky tvoje hriechy. Slubuješ,že už nikdy nevkročíš do tej istej rieky. Slová slová a znova len slová dookola som počúvala: "Ty raz budeš moja!" A čo s toho ostalo? Len spomienky bzučiace mojou hlavou No ty si nidky nemal odvahu naplniť tie slová, teraz už nič nezmôže tvoj plač. To čo včera volala som láskou,dnes volám iba temnou chmárou. Blog 0 0 0 0 0 Komentuj