Zlatovláska

Bolo raz jedno dievčatko. Bývalo v obyčajnom dome, hoci ona nebola obyčajná. Bola nádherná a mala zlaté vlasy. Každý jej ich závidel. Stačilo sa jej len pekne usmiať a pohodiť vlasmi a dosiahla všetko, čo si len želala. A ona si želala bývať v krásnom dome. A tak raz stretla človeka, ktorý plní sny a ten ju nasťahoval do krásneho domu.
Lenže ľudia si mysleli, že to nie je spravodlivé, že ona má na hlave všetko bohatstvo sveta, a takto ním plytvá.
A tak po nociach, keď zlatovláska spala sa vkradli do krásneho domu a odstrihli jej kúsok zlatých vlasov. A pretože boli chudobní, odniesli ich hneď na trh a nakúpili si pre seba potravu.Vravievali :"keď odstrihneme len taký malý kúsok, nikdy si to nevšimne!"
A ľudia ju začali milovať. Každú noc sa sýty ľudia vkrádali do jej krásnej izby a stále odstrihli prameň vlasov. Až jedného dňa tučný človek odstrihol posledný vlas.
Všetci ľudia sa na ňu pozreli a zvedavo sa prizerali, aké škaredé dievča býva v krásnom dome. A tak dievčatko z domu vyhnali.

A keď sa dievčatko chcelo vrátiť do svojho obyčajného domu, cestou stretlo iné, čiernovlasé dievča. Bolo krásne, ale nemalo zlaté vlasy. Nebolo na nej nič cenné. No keďže ľudia obrali zlatovlásku o jej zlaté kadere, veľmi sa podobalo na to druhé, čiernovlasé dievča. A čiernovláska zbadala, ako zlatovláska túži po všetkom tom, o čo prišla a tak jej ponúkla kúzelnú tabletku, po ktorej narastú vlasy.
A zúfalá zlatovláska tabletku vďačne prijala a čakala. Už sa nechcela vrátiť do obyčajného domu.
Zlatovláska čakala a čakala celé dni a noci. Po prvom týždni už na svojej hlave videla jemné zlaté chĺpky, ale čiernovláska jej povedala, že by ich mala predať, aby si kúpila druhú tabletku. Lebo tabletka tak dlho neúčinkuje, ale bude silnejšia. A zlatovláska prikývla a ostrihala si vlasy.
Po niekoľkých mesiacov predávania svojich vlasov a kupovania tabletiek jej vlasy narástli. Ale už boli iné.
Stále, keď sedela alebo ležala ich vietor zavial do jej úst alebo nosa a dievča sa začalo dusiť. Neraz sa jej obtáčali okolo krku a škrtili ju. Akoby ju nespoznali, akoby sa bránili.
A tak jedného dňa, keď zlatovláske narástli zlaté kadere sa vybrala navštíviť krásny dom. Ale keď bola v polke cesty, tak sa zastavila, aby nabrala sily a sadla si na pník. Vlasy sa hneď začali brániť a zúrivo sa šklbali, vdychovali, motali, ťahali.. Až si napokon unavená zlatovláska ľahla do snehu a tam zostala už navždy. Ako ľadový dôkaz.

 Úvaha

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu