V deň stanovačky som ešte stihol odpracovať si pár hodín na mojej lukratívne platenej brigáde. Po príchode domov som rýchlo zbalil špekačky, náhradné oblečenie v prípade dažďa ale kedže bolo vonku asi 35 stupňov nič také som nečakal. S mojím tatinkom som naštartoval nášho , , pežotíka, , a vyrazili sme na miesto odchodu, čiže Majov dom. Bolo stále krásne okolo tridsať, slnečno a možno pol šiestej večer.
A už vidím tie moje milované tváre, mojích skvelých spolužiakov. Menovite: Majčo(organizátor), Deniska, Denisko, Miško, Dominika Nagy, Peťka, Norika a hádam som nikoho nezabudol (samozrejme ja Stanley som sa ešte pozrel na seba v zrkadielku v aute). Tatkove posledné slová: , , Dávaj si pozor a vieš čo! , , tým myslel aby som nepil. Všetci sme sa pozdravili pokukali po sebe a hlavne zoznámili sa s Majovou starkou, o nej ešte reč bude.
Vyrážame!
Cesta bola krásna, horúca, spotená a uchechotaná. Našu batožinu nám niesla Majova teta Iva. A už vidíme naše miesto činu. Opustená čistinka v lese. Trošku sme sa začali hádať lebo sme si mysleli, že je to dosť ďaleko od dediny. A čo by sme mi robili v strede lesa? Ale tak nakoniec sme tam zostali. Niečo nás ale doma nenapadlo, kedže sme boli na čistinke kde tečie voda bolo tam aj veľa našich obľúbených kamarátov - komárov. A už to začalo nekonečné smiechy jeden na druhom lebo každí sa len oháňal aby komáre vyplašil. Ale prišli sme na dva recepty na ich odohnanie : cigaretový dym, a deodorant. Bolo to zaujímavé.
Stany sme postavili, a oheň sme založili.
Treba ale povedať, že skorej Norika oheň založili. Ďakujeme jej zato. Medzitým prišiel Dávid na motorke, Dominika Lupri, Saška.. V tejto nie plnej zostave sme začali opekať chutné párky, slaninku a veľa iného. V móde bola aj cibuľa.Dominika Lupri a Denisko sa pobrali povolať jedného nášho spolužiaka Olivera, ktorý bol ešte doma. Napapaní sme začali vymýšlať čo ďalej a tak Miško a David zbehli na motorke kúpiť do dediny pivko (samozrejme nealkoholické) . A zrazu bola aj tá dvojlitrová flaša prázdna.
Zmráka sa?
To hádam nie. Ale nemysleli sme na najhoršie. Veď sme predsa bývalá prvá bé, ktorej počasie vždy vybavila Jaruša, ktorá sa na nás usmieva každý deň z maturitného tabla cestou do triedy. Ale čo to, hrmí? Poprcháva? Nevadí. Išli sme sa schovať do stanov ale naša milovaná Deniska sa rozbehla po ceste do dediny síce trošku nakrivo ale išla. Viete asi prečo. Ja s Majom, Miškom, Peťkou sme začali za ňou bežať. Dominika, Saša a Norika zostali schovaté v stane. Medzitým už začala absoltne strašná búrka. Denisku sme už dobehli a pýtali sa, čo sa deje? . Ona sa len smiala a smiala. Bežali sme naspať do stanov. Ale len po pamati lebo veľa sme cez ten hustý dážď nevideli. Sme opať na mieste niektorí sa išli schovať do stanu, ale ja som ho radšej ani neotváral lebo za tých pať sekúnd čo by som doň liezol by už bol aj tak plný vody.
Pobyt pod stromom
, , Moj telefón! Je celý mokrý! , , kričal Majo. Deniska to vyriešila svojsky dala si ho do svojich nohavičiek, ževraj tam najmenej naprší.
Ja som svoj mal v nepremokavom stane a ešte aj vo vaku.
Pršalo, čo pršalo lialo už asi pol hodinu. My pod stromom schovatí, úplne mokrí. Trebalo mi cikať, išiel som. Prišiel som spať. Moji milovaní Majo, Deniska, Miško boli pod stromom a pod dáždnikom išiel som opať za nimi. Peťka,
Saška, Norika a Dominika Nagy boli v stanoch ale už kričali že ich majú plné vody. Lialo stále. My pod stromom, napadne ma jediné: pocit bezmocnosti. My prídeme stanovať a začne katastrofálna búrka?
Poďme do stredu lúky si ľahnúť
To som povedal mojim Robinsonom, lebo ma to napadlo. Začala ma boleť hlava, nemal som už ani tričko lebo bolo celé mokré, botasky, ponožky všetko mokré. Prší stále, leje. Deniska kričí že má veľmi drahú podprsenku a tak si ju radšej dáva dole. Miško si ju nasadil na jeho vyvinuté jednotky. Kričali sme, smiali sme sa, vraveli sme si že prečo to tá Jaruša nevybavila. Ach jáj. Vybehla Peťka s Dominikou, že majú kaluže v stanoch. Norika tiež. Rozhodli sme sa teda, že ideme ku Majovi domov, lebo mal prázdny dom. Po ďalších dohadoch sme sa teda vybrali na dlhú cestu do dediny.
Blato, stále je búrka
Je to neuveriteľné ale už asi hodinu je búrka. My sme na kosť premočený, ani spodné prádlo už nemám, načo. Veď bolo totálne mokré. Najviac sa šmýkalo Deniske, lebo sa jej aj najviac hlava točila. Bol som jej oporou. Ale stále sme si mysleli že zábava len začne veď bolo len devať hodín. Mali sme pravdu, prezradím dopredu. Išli sme išli, Deniska padala ako naše hnilé jablká teraz v záhrade. Bola celá od blata a ja s ňou- veď som jej opora. Prekračujeme potok. Skorej je to iba prúd kalnej vody z búrky, už nemala kade tiesť. Mimochodom už som dlho nespomenul že stále leje. Potok je dosť široky tak bez akýchkoľvek problémov len prechádzame po ňom veď sme mokrý aj bez toho. Deniske sa šmyklo- padla. Zbadali sme dom, Deniska od radosti znova padla. Myšlienkami sme ale stále boli aj pri Denisovi a Dominike, ktorý išli po Olivera.
Dominika L, Oliver, Denis
Konečne sme ich stretli. Boli skoro suchí lebo sa schovávali v autobusovej zastávke. Išli sme strmákom do dediny, cítili sme že sa blíži Majova suchá obyvačka, a to že zábava sa predsa ešte len začne. Deniska počas tohto snívania opat padla teraz ale do kríkov. To už bolo vážnejšie. Sme na asfaltovej ceste! Niečo úžasné. Zvoní telefón. Lenka volá. Deniska radosťou s rozhovoru s ňou opať padla. Ale už posledný krát.
Sme u Maja
Vyzúvame sa v pivnici. Sme absolútne mokrí. Všetci v všade. Majova starká a babka nás vítajú. Boli milé, ďakujeme za všetko. Išli sme hore na tretie poschodie na byt ku Huntierovcom. Ideme po schodoch, Deniska sa drží. Sme hore. Bol tam Majov brat s jeho bratrancom. Keď nás zbadali odišli dole. Po jednom sa chodíme osprchovať. Sme už čistí, pomerne nesmrdíme ale hlavne sme suchí! Oliver s Dominikou sú vonku ale už prichádzajú. Norika s Miškom si idú dať cigaretku na nervy. Deniska, aby sme sa nenudili, roztiahla nohy a ukázala nám jej efektne roztrhnuté nohavice.
Zábava sa začína
Každí je niekde inde. Denis na pokeci, Majo lieta kade-tade, Norika sa premáva v tangáčoch, Miško, Peťka, Saška a Norika pozerajú televízor. Deniska? Nevidím ju. A ja telefonujem už asi pol hodinu. Miško ma pozýva na chrumkavé pukance s horčicou. Mňam! Oliver s Dominikou L sú už tu. Idem sa porozprávať s Oliverom, ale len na chvílku lebo čakám ďalší telefón. Nerobíme nič, len pomaly chystamé pelechy na spanie. Všetci sme v obyvačke, okrem Sašky a Dominiky L. tie spia v Majovej izbe. V časopise som našiel že nás v TV čaká erotický thriller. Poviem vám bola sranda. Ale už skončil, nasmiali sme sa dobre. Prepíname na nemenovaný zakódovaný program. Toto som nečakal, miestami sa od smiechu nemôžem nadýchnuť. Miško: , , čo jej robíš veď ju to bolí! , , Ležím na zemi pod dekou. Pre Majovho psa, ešte som ho nespomenul, krásny biely maltezák Bendžo, pôsobí táto deka ako fenka. Mne to nevadí, smejem sa. Stále pozeráme zakázané, Miško komentuje. Som bez energie. Idem spať do izby Majovho brata.
Ráno
Je ráno. Prebúdzam sa, je mi dobre, som nevyspatý. Zobudil som sa na Miškove pišťanie. Pomaly začíname upratovať všetky izby. Je to strašné všade samé odpadky, ale nič nieje poškodené! Lúčime sa so psom, ideme do dediny na kofolu. Zdravíme ešte Majovu babku a obúvame si naše stále mokré botasky.
Vo Federale
Sme sa kofole, niektorí na nealkoholickom zlatom moku. Vonku je horúco, oskar pečie. Teraz si spomíname na včerajšok, smejeme sa. Ideme popri dome našej angličtinárky. Z diaľky vidíme toho kohúta na streche, ktorým sme si ju chceli prilíškať aby nám nedala písomku, ale nepodarilo sa. Záver som už skrátil lebo nič zaujímavé sa neudialo: iba ležanie pred domom smútku a čo ešte, nepamatám. Ťažké ráno, alebo ten liter moku učinkuje? Nechcem aby sa to skončilo, je mi tu dobre, nechcem ísť domov. Ocko mi volá: , , Ako bolo? U nás nepršalo, tam? , , toto ma dostalo. Pomaly prichádzajú autobusy, opúštame Olivera a Maja. Cestujeme do Novák a potom každí domov.
Teraz?
Teraz si uvedomujem, že akých geniálnych mám ja spolužiakov, že aká to bola nezabudnuteĺná noc, že už chcem aby bola streda.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
wera55555
11. 8.augusta 2009 19:23
no je to príliš dlhé a miestami ani neviem čo sa o kom rozpráva...pekná myšlienka zachytiť zážitok, lenže je to zle napísané...
Napíš svoj komentár