Povinné čítanie a literatúra je jedným z najhorších spôsobov ako dosiahnuť záujem mladých ľudí o čítanie kníh. Nikdy ma nič z toho nezaujalo boli to diela ktoré neboli nadčasové a väčšinou ani neboli určené našej vekovej kategórii. Nútenie do čítania touto formou vytvára skôr negatívny vzťah k čítaniu a z povinného čítania je 90% len copy paste z referaty.sk.
Na literatúre sa takmer vôbec neučí o autoroch ktorý písali knihy ktoré by mladého čitateľa upútali. Autorov ako Defoe, London, May, Tolkien, Verne a podobne sa ani len neberú(maximálne spomenú) miesto toho sme brali často bezvýznamných slovenských autorov ktorých knihy sú väčšinou totálne nezaujímavé. Vraj kvôli národnému cíteniu...mne to skôr slovenskú literatúru znechutilo(Česť výnimkám ako Hviezdoslav, Tajovský, Sladkovič, Krasko ktorí boli kvalitný autori a niečo na tom bolo)No len si vezmite ktorého 18 ročného človeka zaujíma spoločensko-historická situácia na slovensku v 19 storočí v diele Červené víno?
Jediné pasáže kde ma literatúra skutočne zaujala boli diela Lost generation a tú sme aj tak len preleteli. Nechápem ako si niekto môže myslieť že niekto donúti mladých čítať tým že im bude tlačiť do hlavy informácie ktoré ich nezaujmú. Sám som mal zo SJL trojky a pritom čítam pravidelne a žiaci ktorý sa proste bifľovali čo museli dostali jednotky a na knihy kašľali.
Preto si myslím že hodiny literatúry by mali byť vedené skôr formou diskusie na knihy ktoré navrhnú žiaci prípadne odporúčaním vyučujúceho na knihy určené pre cieľovú skupinu. Bifľovanie sa autorov neprináša žiaden efekt ako vo všetkom aj tu platí radšej sa venovať veciam ktoré nás zaujímajú ako veciam ktoré nikdy v živote nevyužime. Láska ku knihám vedie skrz menej náročné knihy k tým náročnejším. Súčasným spôsobom sa dosahuje len opačný efekt.
Preto by som chcel poprosiť ľudí ktorý takéto "prieskumy" organizujú aby skúsili hľadať systémové chyby aj inde ako v cieľovej skupine.Chybný výsledok je "väčšinou" spôsobený chybou pri hľadaní správneho.
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
alpynus
1. 12.decembra 2009 01:56
Otrasný pravopis, ale inak súhlasím.
2
May a Verne sa preberá ešte na základnej škole - to si pamätám, pretože ja ich neznášam a doslova som sa s tými knihami trápila - aj čitateľský denník sme z toho museli mať
a že teba nebavia autori a diela, ktorých ti vyberie vyučujúci, ešte neznamená, že musíš čítať iba ich.... ak ťa baví Tolkien, čítaj Tolkiena.... ja študujem učiteľstvo, dokonca slovenčinu a literatúru, čiže ja sa budem snažiť v deckách znovuobjaviť lásku ku knihám - ale treba chápať, že v prvom rade treba poznať našu literatúru... nedá sa čítať a CHÁPAŤ Shakespeare, keď nepoznáš nič od Hviezdoslava, Kostru alebo Rúfusa
a že teba nebavia autori a diela, ktorých ti vyberie vyučujúci, ešte neznamená, že musíš čítať iba ich.... ak ťa baví Tolkien, čítaj Tolkiena.... ja študujem učiteľstvo, dokonca slovenčinu a literatúru, čiže ja sa budem snažiť v deckách znovuobjaviť lásku ku knihám - ale treba chápať, že v prvom rade treba poznať našu literatúru... nedá sa čítať a CHÁPAŤ Shakespeare, keď nepoznáš nič od Hviezdoslava, Kostru alebo Rúfusa
3
Myslím, že z takých 90% všetko záleží od učiteľa.
Na strednej sme mali učiteľku tzv. "komunistku", ktorá nepripúšťala absolútne žiadny vlastný názor. Diskusia o povinnej literatúre pozostávala len z referovania presného dejového popisu.
Ale neskôr sme mali aj takú, ktorá vedela úžasne zaujímavým spôsobom sprístupniť autora aj jeho diela. Niektoré jej vety si doteraz pamätám. Takže tak.
Ale na druhú stranu, povinné čítanie aj tak nemusí vyvolávať odpudzovanie. Hlavné je mať niekoho s kým sa môžeš o knihe porozprávať. Takže netreba to hneď zatracovať. Keď už nič iné, tak sa aspoň na knihe zasmiať, zosmiešňovať ju a dobre skritizovať s nejakým kamošom.
Na strednej sme mali učiteľku tzv. "komunistku", ktorá nepripúšťala absolútne žiadny vlastný názor. Diskusia o povinnej literatúre pozostávala len z referovania presného dejového popisu.
Ale neskôr sme mali aj takú, ktorá vedela úžasne zaujímavým spôsobom sprístupniť autora aj jeho diela. Niektoré jej vety si doteraz pamätám. Takže tak.
Ale na druhú stranu, povinné čítanie aj tak nemusí vyvolávať odpudzovanie. Hlavné je mať niekoho s kým sa môžeš o knihe porozprávať. Takže netreba to hneď zatracovať. Keď už nič iné, tak sa aspoň na knihe zasmiať, zosmiešňovať ju a dobre skritizovať s nejakým kamošom.
4
Úprimne mnoho kníh od Verneho ani ja nemusím ale rozhodne to patrí do kategórie literatúry ktorá je lákavá pre mládež A vidíš o tom to je musela si písať čitateľský denník aj keď sa ti to nepáčilo. Normálny človek keď niečo začne čítať a nevidí na tom nič zaujímave a čítanie toho diela ho nijak nenaplňuje tak proste prestane a radšej si vezme a prečíta niečo čo je je mu príťažlivé.
A to že treba najprv poznať našu literatúru z tým nesúhlasím. V globále ani nieje dôležité poznať skôr si prečítať a zamyslieť sa. Napríklad čítal som už stovky kníh o všetkom možnom a nepamätám si autorov ani postavy minimálne v 90% prípadoch. Neviem si predstaviť žeby som si v hlave držal také informácie ktoré sme sa museli učiť(spamäti) keďže to ani nieje môj odbor študujem kybernetiku na TU predtým SPŠ elektro.. To ako sa volala postava v nejakom diele a aký mala význam si pamätať nepotrebujem. To čo si zapamätám sú možno myšlienky a pocity a ani tie nemusím vedieť priradiť ku konkrétnemu dielu ktoré som čítal. Pri čítaní beletrie je dôležité prežívanie deja nie uchovávanie informácii ako pri čítaní odborného článku. Ak má mať mladý človek nejaký osoh z čítania musí prejsť práve tým prežívaním to vzbudzuje záujem o čítanie ďalších kníh a je jedno či to napísal Slovák, Maďar alebo Brit.
Čo sa týka chápania Shakespeara tak áno najprv je nutné si zamilovať niečo ľahšie ale človek si nezamiluje niečo čo ho nezaujíma ani keď to je ľahšie. Celkovo by to asi malo skôr prebiehať formou diskusie alebo besiedky ako mechanickým učením sa "lásky" ku knihám kvôli známke v škole. Ideálne by bolo ak by to ani nebol známkovaní predmet nieto maturitný.
A to že treba najprv poznať našu literatúru z tým nesúhlasím. V globále ani nieje dôležité poznať skôr si prečítať a zamyslieť sa. Napríklad čítal som už stovky kníh o všetkom možnom a nepamätám si autorov ani postavy minimálne v 90% prípadoch. Neviem si predstaviť žeby som si v hlave držal také informácie ktoré sme sa museli učiť(spamäti) keďže to ani nieje môj odbor študujem kybernetiku na TU predtým SPŠ elektro.. To ako sa volala postava v nejakom diele a aký mala význam si pamätať nepotrebujem. To čo si zapamätám sú možno myšlienky a pocity a ani tie nemusím vedieť priradiť ku konkrétnemu dielu ktoré som čítal. Pri čítaní beletrie je dôležité prežívanie deja nie uchovávanie informácii ako pri čítaní odborného článku. Ak má mať mladý človek nejaký osoh z čítania musí prejsť práve tým prežívaním to vzbudzuje záujem o čítanie ďalších kníh a je jedno či to napísal Slovák, Maďar alebo Brit.
Čo sa týka chápania Shakespeara tak áno najprv je nutné si zamilovať niečo ľahšie ale človek si nezamiluje niečo čo ho nezaujíma ani keď to je ľahšie. Celkovo by to asi malo skôr prebiehať formou diskusie alebo besiedky ako mechanickým učením sa "lásky" ku knihám kvôli známke v škole. Ideálne by bolo ak by to ani nebol známkovaní predmet nieto maturitný.
6
Vo väčšine s tebou súhlasím, ale keď si tak spomeniem.. Pri povinnej literatúre som sa pár tých kníh aj donútila prečítať a nebolo to až také zlé (a to nie som z tých kockáčov, ktorí sa bifľovali kvôli jednotke a inak po knihe ani nesiahnu) Pretože v každej knihe, každom diele niečo nájdeš.. Či už to v tebe zanechá negatívny, pozitívny, neutrálny, alebo pocit strateného času..
Napíš svoj komentár