Jamina: Ja uz neviem,uz asi neverim,ale co ak...

nechce sa mi zacinat od zaciatku a vrtit sa znova tam kam ma to uz voubec nelaka,nechcem znova mysliet na tie dni,ked som myslela iba na to,ze chcem zomriet,teraz uz nie.Zrobyla som strasne vela chyb vo svojom zatial este kratkom zivote,ale tie chybi...bolo ich vela a ces sa uz neda vratit,nedaju sa napravit!Odysla som zo Slovenska pracovat do Holandska aj zo svojim uz byvalim manzelom,mali sme nejake problemi v manzelstve a hlupo sme si mysleli,ze tu sa nam ich podari napravit...nevislo to a pravdu povediac som tomu rada.Je koniec,nase manzelstvo je tabu,jedine co nas este spaja je nas syn Erik...strasne mi tu v Holandsku chyba,ale nemuozem ho tu mat pri sebe.Prisla som sem zo zamienkou zarobyt peniaze,aby som mohla dat svojmu synovi vsetko,co som ja nikdy mat nemohla,chcem aby bol stastny...ja viem stastnejsi by bol,keby bola jeho mama s nim,ale momentalne to nejde,my potrebujeme peniaze,nemuozem predsa dovolit aby vyrastal na ulici ako bezdomovec a zobral o kuorku chleba.Vlastne som sem usla pred vsetkym co ma na Slovensku prenasledovalo,lebo som si naivne myslela,ze myslienky,spomienky a bolest,necham doma!Ked sa ma tu niekto opita kolko mam rokou a ja odpoviem,ze 20...nikto mi nevery,vsetci mi typuju viac,vraj vyzeram starsie...maju pravdu na svoj vek som zazila vela trapenia,preslo mnou vela bolesti,zostarla som aspon o 20 rokou,aspon ja sa tak citim!Prisla som do neznameho sveta,z umyslom zabudnut,zarobyt peniaze a vratit sa pre syna a zostat navzdy tu,daleko od ludi,co mi ublizili,daleko od spomienok,co ma stale trapia,daleko,daleko od starych lasok,co sa rozpadli na marne kusocky,ale stale zostavaju v mojom vnutry a stale bolia.Po mojom manzelstve som uz nechcela stretnut dalsiu lasku,co by ma sklamala tak ako muoj ex,ja neviem,ale uz asi neverim v lasku...Mam z nej strach! Ale stalo sa co som nechcela a necakala.Vidala som ho kazdy den v praci,kazdy kazducky den,pretoze pracuje tam kde aj ja,casto som si vsimala,ze sa na mna z dialky diva,no vzdy sa iba dival a nemal asi odvahu sa mi prihovorit,mozno sa bal,ze mu nebudem rozumiet,lebo on je holandan a ja slovacka,on hovory len holandsky a anglicky a ja viem len po anglicky,ale nie perfektne...viem sa dorozumiet.Kazdy den sa dival az ho to asi zrazu prestalo bavyt a pred mesiacom sa mi zrazu prihovoril.Chcel moje cislo a zajst na drink,povedala som Ok,ale iba jeden drink a necakaj nic viac ja lasku nehladam,muozme byt priateli no nic viac,suhlasil,ale...Co vam budem hovorit,ved to kazdy pozna,jeden drink,potom dalsie stretka,rande,dalsie rande a tak prisla necakana navsteva u jeho rodicou. Jasne,ze to som necakala aspon nie tak skoro,ale jeho rodicia su na mna strasne zlaty,jeho surodenci tiez a jeho stary a najlepsi priatelia mu vravia,ze mu mna velmi zavidia.Kazducky den pocuvam od jeho priatelou,nasich spolocnych kolegou a od neho,ze som strasne sexy,velmi krasna,mila...Ovsem ja si to o sebe nemyslim! Huub tak sa vola ,,moja laska''? Ja neviem,ano asi ho lubim,nie...Ja ho milujem,on je kumne strasne zlaty,je neuveritelne,ze jeden muz mi mohol tak zmenit zivot a pohlad na svet,pri nom nemuozem vyronit ani jedinu slzu,proste mi to nedovoli,ak ma zbada plakat hned je pri mne utiera my slzy,hladi ma a berie ma do narucia,stiska ma a vravi mi ,,Don't cray my love,I am here,I am here forever for you,don't cray''-,,Neplac laska moja,ja som tu,Ja som tu pre teba navzdy,neplac''...proste je uzasnya iba muoj! Milujem ho a viem,ze aj on mna a ked tomu obcas neverim,tak mi to povedia kamosi v praci,ved keby ste ho videli ako sa kumne sprava aj vy by ste tomu museli uverit...Ale ja nemuozem byt stasna,aj ked viem,ze ma miluje a je stale somnou,ja viem,ze dnes je sice somnou,ale co zajtra,co ak ma aj on opusti? Je to sialene ja viem,mysliet stale na to,ze aj on odomna odide,ale ja mam strach z lasky,ja na nu uz asi nverim,bojim sa dalsieho sklamania,to dalsie by som uz neprezila,naozaj nie!Mam 20rokov a dlhy zivot pred sebou a mnohy by povedali,ze sa este len ucim ako zit,ale ja som uz stihla prejst vsetky kapitoly zivota...sklamania,bolesti,straty rodiny,straty priatelou,dokonca stratu dietata,...co neprajem ani jedinej matke je pochovavat vlastne dieta...Par krat som si uz dokonca siahla na zivot,ved koho by bavil takyto zivot?Ale pan Boh meni,co clovek mieni a som stale tu,zijem atrapim sa dalej.Mnoho krat mam pocit,ze sa pan Boh na mne zabava a ja neviem preco.Vyplakala som uz vsetky svoje slzy,aj tie co som mala ako nahradny zdroj,je to asi tym pip...zivotom,ale uz nedokazem vyplakat ani jedinu slzu,proste moje oci vyschli asi naveky a ja sa uz dokazem len smiat,co mi mnohy zavidia a vravia mi preto,ze som neuveritelne silna zena...Co ja niesom,z vonku to tak mozno vyzera,ale vnutry mna sa skryva vystrasene uplakane male dievcatko! Som uz unavena zo zivota,unavena z lasky,unavena zo vsetkeho a hlavne z ludi,co mi chcu len zle.Mam lasku muojho Huubyho a to je asi tak vsetko,co momentalne mam,nic viac a nic menej...Ak stratim jeho stratim vsetko a viac ma na tomto svete nehladajte!Dnes prezivam najkrajsiu rozpravku vo svojom zivote,najkrajsi sen,prosim nebudte ma z neho,ja chcem snivat dalej a byt chvilu stastna,necitit bolest ani sklamanie,nemysliet na mynulost ani na buducnost,ja chcem zit v pritomnosti teraz a tu a s nim!!!

Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Ja uz neviem,uz asi neverim,ale co ak...

Komenty k blogu

Horúce!