Chcem cítiť oheň, aby mi zhorela už aj tak vyprahnutá duša.
Chcem cítiť tŕne, ostré ako nôž, aby mi dopichali už aj tak boľavé telo.
Chcem cítiť údery, aby mi dobili už aj tak zbitú tvár.
Chcem mať v sebe tú drogu, ktorá mi už aj tak ovplyvnila mozog.
Chcem vidieť, ako ti horí tvoja nemá tvár, aj keď je už mokrá od sĺz.
A nech. TRP!
Trp tak, ako ja trpím!
Keď každá bunka mojej krvi, srdca a tela cíti všetky spomienky.
Zakaždým rohom vletí do mňa ako rýchly vták, vletí a vykope jamy jaziev, čo ožívajú stále z mŕtvych.
Ty to nevidíš?
Nie. Si zaslepený samým sebou. Nevnímaš túžbu druhého.
Sebecký vlk. Na čo myslíš teraz? pýtam sa seba.
Len seba samej. Ty neodpovieš.
Myslím, že už nikdy neodpovieš.
Nikdy sa na mňa krásne nepozrieš.
A ja trpím, nevnímam ďalej.
Život mal zmysel, no ty si odišiel aj s ním.
Dávam ti zbohom prvý aj poslednýkrát. Naveky...
Nastalo ticho. Prišiel mráz.
Chladné rána, chladné noci.
Mokrá tvár, mokré ruky.
Nevadí mi plač, nevadí mi smiech.
Vadíš mi ty...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár