panelové bloky plné spievajúcich víl,
prítomné s neprítomným pohľadom,
tráviace konce nekonečných chvíľ.
Pričupené v kútoch
klaňajúc sa štastiu
obímajúc smútok,
zabudli, že rastú.
Posledné iskričky mágie
išli domácej na nájom.
Po nočných morách, nad ránom,
podpísaná krvou víl, zmluva so Satanom.
Bez slnka, bez splnu,
z bezsenných dní sa budia
skladajú čarovnú korunu,
stávajú sa z nich monštrá - Ľudia...
Až dosnívajú posledný krásny sen
a zjavia sa prvé ľudské vrásky
priletia... nie prídu bosé sem,
žobrajúc o kúsok citu - lásky.
A vtedy v každom z nás roztopí sa kúsok ľadu
vyčaríme krátky úsmev a bez povšimnutia poddáme sa davu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nataly005
7. 12.decembra 2010 16:03
Skvelé
Napíš svoj komentár