Snažím sa dôverovať.
Snažím sa tým pravým zveriť.
Snažím sa priateľov mať.
Snažím sa snívať,
no musím na nohách stáť.
Chcem bez starostí žiť,
navždy dieťaťom byť.
Náš svet je iný ako tam,
kde žije drak, víla či kráľ.
A tak opklopená plyšovými ,,zverami"
za zatvorenými dverami,
budem žiť svoju rozprávku ďalej...
A nezoberiete mi nádej,
že je to skutočnosť
(Ako nevypočutý výkrik proti rýchlemu dospievaniu dnešných detí: Nikdy som nechcela, ako mnohí, mať osemnásť a užívať si bez strachu dovtedy zakázané. Nechcela som... prišlo to samo. Ale ja sa bránim... nenechám aby nadomou môj vek vyhral. Budem infantilná. Budem behať bosá po záhrade, budem hrať detské hry a keď budem mať náladu budem aj skákať po mlákach! Nedonútite ma (zatiaľ nie) správať sa úplne dospelo. A VY RAZ BUDETE ĽUTOVAŤ ŽE STE NEMALI DETSTVO!!!)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tomice27
19. 9.sept. 2010 09:49
úžasný blog pekná myšlienka
Napíš svoj komentár