dusia ich v sebe a naraz
BUMMM...
nepríjemné pískanie v ušiach
a potom kľud...
Ticho
Len zápach lásky či nenávisti vo vzduchu,
ohorené kusy spoznanej bolesti
a už nič nepripomínalo by vybuchnutú osobu.
Chvíľka zamyslenia, možno sirény VB
a návrat do ruchu...
Ako Fénix z popola povstali by noví ľudia
očistení, no s čiastočkami prachu
čo pripomínali by im aby boli pokorní.
Stalo by sa tak, keby ich neušliapali tí,
čo sa boja strachu.
A znova čakalo by sa...
Nie na mieste, ale hmýriac v dave
čakať, čo sa po ďalšom výbuchu stane.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár