Napriek tomu, že som dosť spokoná so svojím doterajším životom tieto veci ma prenasledujú. Ale až príliš. Na každom kroku. A pritom to neboli LEN moje zlé kroky a rozhodnutia, čo ma priviednli na túto cestu lovenej zveri. Lovenej výčitkami svedomia.
Ale predsalen mám z toho aj niečo pozitívne. To ,,zlé", či nesprávne ma vyformovalo. Stala som sa vďaka tomu tým, kým som. Viem, že je to vďaka tomu, čo sa stalo. To dobré nás formuje predsa len menej ako tie ostatné tvrdé údery osudu... ale ja už sa nechem viac formovať. T kým som teraz, sa mi páči. Prečo teda ozveny úderov osudu stále vracajú?
A keď sa zmením ešte viac, budem to stále ja?
Ale zmena je život. Asi neovplyvním proces formovania. A výčitky svedomia ma posunú oveľa ďalej ako som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár