či radosti no i bôľu a zlosti.
Pri pocite smútku, sme schulení
v klbku.
Pri pocite smútku
chceme byť myšou v kútku.
Pri pocite smútku vidiet
nikoho nechceme, dostaqť
lásky hrudku často
postrebujeme.
Pri radosti iné to je, máme chuť
rozdať sa každému,
neustále sa schuti smejeme
a chceme dať lásku navôkol inému.
Akoby mi vrazil
do srdca kôl,
aj takto sa
prejavuje bôľ.
Naše srdce je
prasknuté napoly,
je veľmi slabé veľmi nás bolí.
Nevládz tlcť a nieto byť
jednoducho nevládze žiť.
Iný cit je zlosť,
v tej chvíli ti vystrelí
päsť, viac to už
nemôžeš zniesť.
Na jednej strane už
nemôžeš veriť niekomu
kto ťa zrádí, no na druhej
kto ti tu osobu vynahradí?
Raz sa človek ciíti štastne
a raz zvláštne,
raz krásne a raz na dne.
Nevyspitateľné su city človeka,
no jeho duša je tak stvorená odveka.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár