Práve odišiel z Facebooku a naša debata ostala visieť voľne v prievane. Viem, že zajtra zase príde a môžeme pokračovať. Začali sme si písať asi pred mesiacom, keď sme boli obaja chorý a ležali sme doma. Je síce pravda, že s Matesom chodím do tej istej školy už veľmi dlho, ale v živote sme spolu neprehovorili. Vedeli sme, ako sa ten druhý volá, ale to bolo asi všetko. Pred tromi rokmi mi vyšiel na Vianoce v tradícii síce on, ale nebrala som to vážne.

Nikdy so neverili takýmto veciam. No nejak sa to cez tento týždeň zmenilo. Zistili sme, že máme veľa spoločného. Či už sme sa bavili o hudbe, alebo o spolužiakoch, našli sme si vždy spoločnú tému. Z tichého, mierne dementného a neznámeho chalana sa vykľul pohoďák. Denne si píšeme kraviny. Rozoberáme jeho frajerku aj môjho chalana. Veľmi som si ho obľúbila, a aj po vyzdravení si píšeme.

O všetkom som povedala aj Nancy - mojej najlepšej kamarátke. Tá je denne informovaná o priebehu môjho života, pretože práve ona je tá, ktorej môžem povedať čokoľvek. Ale tá mi v piatok povedala vetu, ktorou mi zabodla dýku do srdca. Povedala len tri krátke slová "ty ho miluješ", a mne krv prestala prúdiť v žilách a oči zastali na jej vlhkých perách. Pokračovala niečo v tom zmysle, že o ňom stále rozprávam, no nejak som to nevnímala. Len som kukala do blba a rozmýšľala nad pravdivosťou jej slov. Nechcela som tomu uveriť, tak som začala pozorovať svoje správanie v jeho prítomnosti.

Potom som si priznala, že to nieje normálne, a že by som s tým mala začať niečo robiť. No nešlo to, len sa mi pustili slzy pri predstave, že mu neodpíšem. No tak isto ma týrala predstava, že sa budem trápiť so zlomeným srdcom pri každom pohľade na jeho tvár. Nechápem, čo so mnou je.

Mates nieje z tých, ktorý sú krásny v vonka. Skôr z tých, ktorý majú nádherné vnútro. Vraví sa, "Nehľadaj krásu, tá nemá srdce. Nájdi srdce, a krása príde sama.". Asi som to srdce našla, ale je to srdce ochotné byť moje?

Tak som to dneska skúsila. Napísala som mu, čo sa deje a ako to cítim. Napísala som mu aj, že mu nemôžem napísať, že ho milujem, pretože si tým nie som istá. Bol troška zmätený, no to je logické. Zobral to pomerne dobre, a ja so psychickou podporou Nancy tiež. Ešte chvíľu sme si písali a srandovali o ofine (ďalšia z našich úžasných tém) a potom musel ísť spať. Keď som videla nápis "offline" celkom mi odľahlo, no neprešlo veľa a začal mi chýbať. Upokojovala som sa myšlienkou, že si o mne nemyslí nič zlé, dokonca, že som v pohode baba, no bola som v rozpakoch.

Nancy tiež pred pár minútami odišla, takže som nemala čo robiť, a odpisovať bývalej môjho bývalého som nemala chuť. Celkom sme spolu vychádzali, ale neprišlo mi to teraz vhod. Tak som sa odhlásila a rozhodla sa, že sa o to s niekým podelím. No práve tu nikto nieje, tak to robím takto verejne. Ale mala by som už ísť spáchať večernú hygienu a spať, pretože ešte spústa otázok mi v hlave robí prievan. Veď už upadám do víru nočných môr a kopy výčitiek.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár