Hneď z ráno som dostala od učiteľky "hubovú polievku", lebo som si zabudla pomôcky, no nič, za čo sa zabíja. Ale v podstate školský deň prebiehal kľudne, až na jednu písomku. Samozrejme, že som sa neučila, ako vždy, spoľahnutá na svoju inteligenciu od prírody. No tá by asi tiež sklamala, keby som nepočúvala učiteľku, keď opakovala. A nemali by sme v triede tak úžasného chlapca ako je Mates. Ten ma zachránil a s jeho pomocou som veľkú časť odpísala z knihy. Ešte, že ho mám.
No to si asi nemyslel on o mne, keď som mu zhabala mikinu zo stoličky. Je tak neodolateľne pekná a tak krásne voňavá. Proste nemôžem ju pustiť z rúk. A presne tak aj bolo, keď sme sa o ňu začali biť. Teda najprv sme sa dohadovali a potom sme ju naťahovali u úsmevom v rukách. Nakoniec mi zobral mobil, takže vyjednávaním ju dostal späť. Škoda.
Až nadišla posledná prestávka, keď som mohla stráviť s ním. Museli sme odísť pomáhať učiteľke s prekladaním pomôcok do skriniek. Nebolo tam veľmi zábavne, pretože tam boli také baby, ktoré sa mi v poslednej dobre riadne zhnusili. Boli to baby, ktoré som mala pomerne rada, no zistila som, že za chrbtom na mňa kydajú. No čo už, aj takí ľudia musia byť.
V druhej polovici sa ma aj učiteľka spýtala, koho z chalanov by som chcela, aby mi prišli pomôcť, keď baby odídu. No ledva som sa stihla vyjadriť, že Matesa s jeho najlepším kamarátom, už sa tie potvory vrátili, že nikam nejdú a ostanú mi pomôcť. Vedela som, že to bolo kvôli tomu, aby sa uliali zo školy. A tak to aj vyzeralo. S ich pomocou som moc nerátala.
Keď skončila hodina rozplynuli sa ako dym. Všade bolo plno roboty a ony odišli, no ich chyba. Ja som si tam sedela strapatá, v tom prachu a triedila som si knižky. Potom aj v prítomnosti učiteľky som bola za tú zlatú, takže mi to celkom vyhovovalo. Dokončili sme posledné úpravy a pobrala som sa domov, kde som sadla ako vždy za počítač. Povyberala som si látku, aby som mohla pliesť náramok pre Nancy, ale zistila som, že je tu Mates. Takže náramok ešte počká.
Chvíľu sme si písali o vyučovaní, písomke a o čo som prišla, keď som nebola na posledných hodinách. Potom sme chvíľu ohovárali počasie, že prší. Tak som tak milo napísala, že by mohlo prestať, čo sa mi stalo osudným. Prestalo pršať a on sa rozhodol, že ide skate-ovať do skate-parku. Stihla som odpísať a do minúty bol offline. Kukala som na jeho nick a nevedela som, že povedať. Chvíľu som blúdila po pokeci a potom som to vypla, bez neho to nemalo zmysel. Prišiel čas dopliesť náramok pre Nancy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár